Honnia - Honföld

Draft of statute of Autonomy for
South-Highland Autonomy Neighbourhood(Province-Slovakia)
Juho-hornozemské autonómne okolie -
Dél-Fölvidéki Autonómia Környék

Projekt autonómie
Autonómia-tervezet

Návrh preambuly:

Keď vezmeme do úvahy, že každý štátny občan má právo zúčastňovať sa na riešení verejných záležitostí, v takom zriadení, v ktorom každému občanovi prináležia tie isté práva, a rozhodnutia berú do úvahy vôľu väčšiny, ktoré členské štáty Európskej Únie považujú za svoje, a uplatňovaniu tohto práva napomáha administratívne autonómne územie, rešpektujúc mienku a práva akýchkoľvek menšinových národov,
***
sme presvedčení o tom, že existencia autonómneho územia spravovaného ľuďmi zvolenými všeľudovým hlasovaním a vybavenými skutočnou kompetenciou umožňuje účinnú a k občanovi blízku verejnú správu,
***
sme si vedomí toho, že iba verejná správa dávajúca najviac práv miestnej moci, skutočné rozdelenie autonómie môže viesť k zachovaniu ľudských práv a slobôd, je nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi,
***
deklarujúc, že: "Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva", (článok 1,Všeobecná deklarácia ľudských práv),
***

keď vezmeme do úvahy, že hornozemský maďarský ľud je vystavený asimilačným procesom, s cieľom zastaviť tieto snahy,
***



sme presvedčení o tom, že spoločná územná autonómia, s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých tam žijúcich štátnych občanov a aj pre Slovensko je výhodným riešením cestou slovensko-maďarského vyrovnania, zmierenia a s účasťou rómskeho ľudu, s uznaním jeho jazykových práv,
***
keď vezmeme do úvahy jazykovú rôznorodosť Južného Hornozemska, garantujú používanie oboch jazykov (slovenského a maďarského), ďalej určujú a usmerňujú opatrenia a prostriedky potrebné na ich znalosť,
***
uvedomujú si, že v práve je taká právna norma, ktorá v Európe proklamujúcej subsidiaritu má rozhodný význam pri uplatnení demokratických zásad,
***
vezmúc do úvahy lisabonskú novú zmluvu (ústavu) EÚ, ktorá posilňuje práva občanov členských štátov,
***
vezmúc do úvahy, že občan je štát a štát je kolektív ludí a zdroj štátnej moci v štáte sú občania,
***
Vezmúc do úvahy, že Ústava Slovenskej republiky je dokumentom postaveným na princípe národnom a občianskom. Tento princíp vyzdvihuje už preambula ústavne, morálne, politicky i štátoprávne ako spoločenstvo národa i národností a treba zdôrazniť ako rovnoprávne subjekty. Svedčí o tom aj druhý článok Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov - od všetkých bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, rasu, vzdelanie, jazyk, politické, či iné zmýšľanie.
***
uvedomujú si, že autonómne územie – postavené na základnom princípe subsidiarity Komisie regiónov (CoR) – nie v rozpore s účinnými právnymi predpismi, znamená mocenskú úroveň zodpovedajúcu uskutočneniu samosprávnej vôle občanov, ktorú pri európskej integrácii má rešpektovať ako základný princíp každý štát EÚ, (Subsidiarita - je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.)
***
vyhlasujúc, že vytvorenie autonómnej oblasti nesmie narušovať jestvujúce samosprávne systémy miestnych štátnych občanov, rešpektujúc rovnoprávnosť menšinových národov, zabezpečením štúdia slovenského – maďarského - rómskeho a spájajúceho anglického ako najľahšieho jazyka, uplatňovaných práv identity a iných práv, ktoré garantujú ochranu získaných práv cez Európsku chartu miestnej autonómie,
***
vezmúc do úvahy, že aj srbský slovanský národ je ochotný dať najvyšší stupeň územnej autonómie kosovským albáncom,
***
Berúc do úvahy, že v roku 1937 prezident Beneš prisľubil a povedal: “Národným menšinám treba dať všetko, čo patrí k uspokojeniu ich rodných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohli svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať”. V Trianone sa Československo zaviazalo starať o menšinové národy a nie ich asimilovať, reslovakizovať a vyhnať ich z rodnej zeme. Aj zato, za nesplnené 87-ročné sľuby, za ich naplnenie maďarská národná menšina žiada a chce svoju spoločnú územnú autonómiu.
***
deklarujúc, že členské štáty EÚ, do ktorej na vlastnú žiadosť vstúpilo aj Slovensko, dávajúc národným menšinám, čo patrí k uspokojeniu ich rodných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohli svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať,
***
deklarujúc, že uznanie samosprávy autonómnej oblasti zahrnuje lojalitu voči štátu, rozvíjajú sa s rešpektovaním jej územnej integrity, keďže pojem autonómie znamená samovládnutie a nie odtrhnutie územia.
***
vezmúc do úvahy, že autonómna oblasť, ako podstatná zložka štátu, svojou vlastnou identitou je svedectvom rozmanitosti Európy, a rešpektovaním historických tradícií regiónu prispieva k jej kultúrnemu obohateniu,
***
uvedomujúc si, že styky medzi autonómnou oblasťou a regiónmi prekračujúce aj hranice znamenajú cenný a nevyhnutný príspevok k výstavbe Európy,

***
vezmúc do úvahy, že autonómnu oblasť, ako spoločnú územnú autonómiu juho-hornozemských národov a jej skutočné ciele a uskutočnenie Ústava Slovenskej republiky nezakazuje,
***
uvedomujúc si, že slobodný prejav názoru a žiadosť sú ústavné občianske práva,
***
presvedčení o tom, že európske inštitúcie EÚ, uznajú juho-hornozemskú spoločnú autonómnu oblasť, existenciu a práva na existenciu Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) na účasť v celoeurópskom inštitucionálnom systéme,
***
prehlasujúc, že tieto základné princípy predpokladajú existenciu moci na regionálnej úrovni, ktorú vybavia demokraticky vytvorenou rozhodujúcou organizáciou, ktorá disponuje rozsiahlou územnou autonómiou v oblasti kompetencií, ich demokratického uplatňovania, a vlastní potrebné prostriedky na splnenie úloh,
***
uvedomujúc si, že žiadne ľudské právo snažiace sa o autonómiu neporušujúce ústavu, jej neudelenie nemôže sa opierať o predpojatý názor, pretože to je v protiklade so základnými právami a ľudskými právami Ústavy Slovenskej republiky,
***
celé obyvateľstvo, vrátane obyvateľstva s maďarským, slovenským a iným materinským jazykom, pre Juho-hornozemské autonómne okolie (JHAO) (oblasť), nárokuje si v medzinárodných dokumentoch koncipovanú a v štátoch Európskej únie uplatňovanú územnú autonómiu,
***
Autonómia Juho-hornozemského autonómneho okolia (JHAO) (oblasť) nenarušuje územnú integritu Slovenska a jeho národnú zvrchovanosť, jej územná samospráva sa buduje na práve samourčenia spoločenstiev vo vnútri štátu, na princípe subsidiarity, samosprávy.
***
V zmysle bodu 35. kodanského dokumentu (1990) Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) signatárske štáty, medzi nimi aj Slovensko, vyvinú úsilie na uplatnenie administratívnej alebo miestnej autonómie zodpovedajúcej historickým a územným podmienkam na vyjadrenie etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity národných (jazykových) menšín.
***
Európska charta regionálnej samosprávy (European Charter of Regional Self-Governement, adopted by the CLRAE, Uznesenie Parlamentného valného zhromaždenia Rady Európy č.1997/1118) okrem iných vyjadruje nasledujúce základné princípy:
a/ uznanie regionálnej autonómie zahrnuje lojalitu voči štátu, ktorého regióny sa rozvíjajú pri rešpektovaní zvrchovanosti a územnej integrity,
b/ organizovanie zodpovedajúcich európskych inštitúcií pri vypracovaní a uplatňovaní politiky na európskej úrovni musí zohľadniť prítomnosť regiónov v Európskej únii,
c/ región ako podstatná zložka štátu, svojou vlastnou identitou je svedectvom rozmanitosti Európy, a rešpektovaním historických tradícií regiónu prispieva k jej kultúrnemu obohateniu;
***
Zodpovedajúc Európskej charte regionálnej autonómie regionálna autonómia znamená, že v členských štátoch je právom a skutočnou schopnosťou územných kolektivít najväčšieho rozsahu prevziať riešenie významnej časti problémov spoločného záujmu na vlastnú zodpovednosť a v záujme príslušného obyvateľstva, zodpovedajúc zásade subsidiarity, a ktoré disponujú voleným zborom umiestneným medzi štátom a kolektivitami, uplatňujú kompetencie samosprávy, resp. majú aj štátno-úradné oprávnenia.
***
Uznesenie Parlamentného valného zhromaždenia Rady Európy č. 2003/1334 o pozitívnych skúsenostiach autonómnych regiónov, ako o zdroji inšpirácie na riešenie konfliktov v Európe (24. júna 2003), okrem iného, konštatuje nasledujúce:
a/ v Európe obnovené napätia možno pripisovať čiastočne tým územným zmenám a vzniku nových štátov, ktoré sa objavili medzi dvomi svetovými vojnami a po páde prechádzajúcich komunistických zriadení v 80-tych a 90-tych rokoch,
b/ tieto napätia odzrkadľujú ten nevyhnutný vývoj, ktorým prešiel pojem národného štátu, a ktorý považoval národnú zvrchovanosť a kultúrnu homogénnosť za podstatnú otázku. V týchto dňoch, s ohľadom na rozvoj uplatnenia demokracie ako aj medzinárodného práva, Európska únia je konfrontovaná s novými očakávaniami,
c/ členské štáty EÚ musia predísť napätiu, takými pružnými dohodami na ústavnej alebo zákonodarnej úrovni, ktorými predídu tieto očakávania. Poskytnutím moci, resp. kompetencií menšinovým národom s ohľadom na ich vlastné záležitosti, hoci aj ich prenesením od ústrednej vlády, hoci sa deliac s ňou, štáty niekedy môžu zosúladiť zásadu územnej jednoty so zásadou kultúrnej rôznorodosti,
d/ mnoho európskych štátov si už vyriešilo svoje vnútorné napätia, resp. ich uvoľnenie sa rieši, zahrnujú takú širokú škálu územných a konkrétnych opatrení, ktoré môžu pomôcť pri uvoľnení vnútorných konfliktov,
e/ autonómia, ako ju uplatňujú v tých štátoch, ktoré rešpektujú základné práva a slobody svojich národností, národov a etník, ako aj kmeňov (malá 100 členná skupina ľudu), zväčša to možno posúdiť, ako riešenie „vo vnútri štátu“, ktoré umožňuje pre menšinový ľud, aby si uplatňoval práva a zachoval kultúrnu identitu, pričom poskytuje záruku s ohľadom na jednotu, zvrchovanosť štátu a jeho územnú integritu,
f/ pod pojem „územnej autonómie“ sa rozumie také zriadenie vytvorené vo všeobecnosti vo vnútri zvrchovaných štátov, ktorým obyvatelia určitého regiónu dostanú širšie mocenské oprávnenia, ktoré odzrkadľujú ich špecifickú zemepisnú polohu, a ktoré ochraňujú a podporujú rozvoj ich kultúrnych a náboženských tradícií,
g/ rôznorodé formy politických zriadení môžu byť opatrené autonómnym štatútom, od decentralizácie vo vnútri štátu po skutočné rozdelenie moci,
***
Štatút Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) obsahuje opatrenia vzťahujúce sa na územnú samosprávu, ktorý štatút po povýšení parlamentom Slovenskej republiky na platnosť zákona, vytvorí právne záruky a zodpovedajúci právny rámec na zveľadenie autonómneho územia, na ochranu jazykovej a národnej identity jeho občanov, na uplatnenie špeciálnych záujmov spoločenstiev.
***
Zohľadniac hore uvedené zásady, parlament Slovenska zákonom prijme štatút (stanovy) územnej autonómie Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti), lebo to Ústava Slovenskej republiky nezakazuje a slovenskí štátni občania žijúci na území majú právo na vytvorenie územnej samosprávy na občianskom princípe.
***
Parlament Slovenska zákonom prijme normatívnu bázu Juho-hornozemského autonómneho okolia.
a/ zodpovedajúci názov – návrh – Juho Hornozemsko (Dél-Fölvidék),
b/ ohraničenie autonómneho územia, vychádzajúc zo zmluvy Hodža-Bartha (viď mapu 01),
c/ vlastné inštitúcie, organizácie a presný názov jeho sídla,
d/ pomenovanie kompetencií a odovzdaných služieb.
***

Všeobecné ustanovenia

1. Juho-hornozemsko (dnešné Južné Slovensko, Dél-Fölvidék) – na územiach pod etnickou demarkačnou čiarou podpísanou 6. decembra 1918 Hodžom – Barthom – v záujme zabezpečenia rovnakých možností pre občanov žijúcich na týchto historických územiach, kde juho-hornozemský maďarský ľud, juho-hornozemský slovenský ľud, potomkovia zmiešaných rodín, tu žijúci rómsky ľud žijú na jednotnom území, sú občania, obyvatelia týchto slovenských území, vytvoria jedno samosprávne spoločenstvo.
***
2. Politicko-administratívny poriadok Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) je budovaný na zemepisných, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych podmienkach, na tom želaní historických a súčasných dianí jeho obyvateľstva, aby mu bola zabezpečená územná autonómia.
***
3. Snaha o autonómiu regiónu má za cieľ demokratickú účasť občana v živote spoločnosti, hospodársko-spoločenský rozvoj, napomáhanie uplatneniu a ochrane územných záujmov.
***
4. Územná autonómia regiónu znamená, že právom a ozajstnou schopnosťou väčšinovej kolektivity na jej historickej rodnej zemi na jej vlastnú zodpovednosť a v záujme príslušného obyvateľstva prevziať riešenie významnej časti problémov spoločenského záujmu, zodpovedajúc zásade subsidiarity, podriadenosti, a ktoré disponuje voleným zborom umiestneným medzi štátom a kolektivitou, uplatňuje kompetencie samosprávy, resp. má aj oprávnenia štátnej vrchnosti.
***
5. Juho-hornozemské autonómne okolie (oblasť) je autonómna oblasť disponujúca právnou subjektivitou v rámci Slovenskej republiky.
kompetenciu autonómnej oblasti určuje jej štatút, zákon a medzinárodné právo,
vlastnú kompetenciu autonómnej oblasti možno urobiť spornou, resp. obmedzovať len zákonom alebo medzinárodným právom,
autonómna oblasť disponuje rozhodovacím a agendovým právom na špecifických kompetenčných oblastiach, toto právo má zaručiť pre región vypracovanie a uplatnenie vlastnej politiky,
v hraniciach zákona je potrebné preniesť úlohy vzťahujúce sa aj k niektorej z celoštátnych kompetencií, autonómna oblasť má disponovať s prostriedkami nevyhnutnými k dosiahnutiu tohto cieľa.
***
6. Územie autonómnej oblasti siaha od Šamorína až po Kráľovský Chlmec.
Autonómna oblasť sa dotýka územia 16 slovenských okresov, čiastočne, alebo v plnom rozsahu.
Ktoré sú to okresy:
V plnom rozsahu:
Dunajská Streda (Dunaszerdahely),
Komárno (Komárom),
Veľký Krtíš (Nagykürtös),
Rožňava (Rozsnyó),
Košice a okolie (Kassa és vidéke),
Gelnica (Gölnicbánya).
Z väčšej časti:
Nové Zámky (Érsekújvár),
Galanta (Galánta),
Levice (Léva),
Šaľa (Vágsellye),
Lučenec (Losonc),
Rimavská Sobota (Rimaszombat),
Trebišov (Tőketerebes).
Z menšej časti:
Z okresu Nitra (Nyitra) Podzoborie,
Z okresu Revúca (Nagyrőce) Tornaľa (Tornalja) a okolie,
Z okresu Michalovce (Nagymihály) Veľké Kapušany (Nagykapos) a okolie.

Hlavným mestom autonómnej oblasti budú Košice (Kassa).
Bude zložená z troch žúp:
Západnej, župa Komárno,
Strednej, župa Lučenec,
Východnej, župa Košice.
Župa Komárno: má 568.088 obyvateľov
Župa Lučenec: má 187.702 obyvateľov
Župa Košice: má 517.599 obyvateľov
Spolu: 1.273.389 obyvateľov
Z toho má maďarský materinský jazyk asi 480.000 obyvateľov (38 %)
***
7. Samosprávny parlament
a/ Územnú autonómiu oblasti uplatňuje Samosprávny parlament, ako rozhodujúca verejná vrchnosť, vytvorený všeobecnými, rovnými, priamymi, tajnými a slobodnými voľbami, ako aj ním vymenovaná Vláda Južného Hornozemska, ako výkonný orgán.
b/ Samosprávny parlament je inštitúcia, ktorou je právne zodpovedný za samosprávnosť Južného Hornozemska.
c/ Kompetenciu Samosprávneho parlamentu určuje súčasný štatút autonómie, ktorý schváli slovenský parlament a voliaci občania Južného Hornozemska, ktoré právo uplatňujú podľa podmienok určených Samosprávnym parlamentom, predpisov tohto štatútu, platného vnútorného a medzinárodného práva.

8. Sídlo inštitúcií Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) schváli zvolený samosprávny parlament autonómnej oblasti.
***

9.Zodpovedajúc tomuto štatútu autonómie, v súlade so všeobecnými zákonmi štátu, autonómia Južného Hornozemska patrí každému takému slovenskému štátnemu občanovi, ktorý má v ktorejkoľvek obci Južného Hornozemska trvalé bydlisko.
Tí juho-hornozemskí rodáci, ktorí sú slovenskí štátni občania a bývajú v zahraničí, tiež disponujú právami určenými v tomto štatúte autonómie, pokiaľ ich posledné legálne bydlisko bolo v obci patriacej k Južnému Hornozemsku.
***

10. V autonómnom regióne má každý štátny občan zabezpečenú úplnú a skutočnú rovnosť.
a/ Do právomoci Samosprávneho parlamentu ako verejného orgánu patrí vytvorenie tých podmienok, ktoré zabezpečia úplnú a skutočnú rovnosť jednotlivcov a nimi vytvoreným spoločenstvám, odstránia všetky prekážky, ktoré by mohli znemožniť alebo obmedziť ich rozvoj v plnom rozsahu, a uľahčia každému štátnemu občanovi účasť na politickom, hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom živote.
b/ Tie zvláštne rozhodnutia Samosprávneho parlamentu, ktoré – v medziach zákona – smerujú k zachovaniu a rozvíjaniu národnej identity juho-hornozemského slovenského, maďarského a rómskeho spoločenstva, nemožno považovať za diskrimináciu.
***

11. Na Južnom Hornozemsku maďarský jazyk je rovnoprávny s úradným jazykom štátu. Výnimku môžu tvoriť také sídla, kde juho-hornozemské maďarské obyvateľstvo nedosiahne pomer 3%. Miestne samosprávy autonómnej oblasti zabezpečia prirodzené a úradné používanie oboch jazykov, prijmúc každé opatrenie, ktoré je potrebné v záujme ich poznania, vytvoriac všetky predpoklady, ktoré zaručujú ich úplnú rovnosť. V tých sídlach autonómnej oblasti, kde počet štátnych občanov so stálym bydliskom patria k spoločenstvám s inou národnou, etnickou, jazykovou identitou a ich počet v obci je vyšší ako 8 %, jazyk týchto spoločenstiev je tiež rovnoprávny s úradným jazykom štátu.
***

12. Symboly Južného Hornozemska
a/ Samosprávny parlament určí symboly Južného Hornozemska.
b/ Slobodné používanie maďarských národných symbolov a národných symbolov iných spoločenstiev v menšine na Južnom Hornozemsku zaručuje tento štatút autonómie.
c/ Pre používanie národných symbolov platia zákonné predpisy.
***

13. Politicko-hospodárska autonómia Juho-hornozemského autonómneho okolia nenarušuje územnú integritu a zvrchovanosť Slovenska.
a/ kompetenciu, v rámci tohto štatútu možno preniesť z inej administratívnej úrovne na autonómne územie,
b/ prenesenie kompetencie nech je jasne formulované,
c/ pri uplatnení splnomocnenia treba vziať do úvahy vytvorenie zodpovedajúcich materiálových a peňažných prostriedkov, ktoré umožnia skutočné uplatnenie zvýšených kompetencií,
d/ orgány poverené vykonaním tejto kompetencie, podľa možností a zákonných predpisov, musia disponovať vo vlastnej organizačnej štruktúre slobodou prispôsobenia k špeciálnym danostiam regiónu, venujúc zvýšenú pozornosť účinnosti a nárokom obyvateľov autonómnej oblasti,
***

14. Vytvorenie a zrušenie autonómneho regiónu

a/ Autonómna oblasť Južné Hornozemsko vznikne na základe zákona schváleného Slovenským parlamentom, pri vytvorení Samosprávneho parlamentu, ako aj na základe predpisov tohto štatútu, ktorý platí ako organický zákon.

b/ Autonómiu Južného Hornozemska možno zrušiť iba plebiscitom usporiadaným na Južnom Hornozemsku, dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých juho-hornozemských obyvateľov oprávnených hlasovať.

c/ Tento štatút autonómie povýši na zákon Slovenský parlament.

d/ Samosprávnym parlamentom zvoleným všeobecným, tajným a priamym hlasovaním štátnych občanov majúcich volebné právo a stále bydlisko na území autonómnej oblasti, vznikne Samospráva (Vláda) Južného Hornozemska.

e/ Parlament, Samosprávu a štatút autonómie Južného Hornozemska možno zrušiť iba ľudovým hlasovaním vypísaným na Južnom Hornozemsku.
***

15. Samosprávne inštitúcie Južného Hornozemska

a/ Inštitúcie autonómnej oblasti:
- Samosprávny parlament;
- Vláda Južného Hornozemska;
- Prezident Južného Hornozemska;

b/ Inštitúcie juho-hornozemských Maďarov:
- Juho-hornozemská maďarská rada;
- Juho-hornozemský maďarský prezident;

c/ Inštitúcie juho-hornozemských Slovákov:
- Juho-hornozemská slovenská rada;
- Juho-hornozemský slovenský prezident;

d/ Inštitúcie juho-hornozemských Rómov:
- Juho-hornozemská rómska rada;
- Juho-hornozemský rómsky prezident;

e/ Inštitúcie obecných samospráv:
- Župný úrad;
- Mestský úrad;
- Obecný úrad;
- Starosta, primátor.
***

16. Vzťah štátu a oblasti
a/ V regióne zákonný dozor vykonáva vládny komisár vymenovaný Slovenskou vládou.
b/ V sporných otázkach medzi Oblasťou a Slovenskou vládou sprostredkuje vládny komisár.
c/ Zákony, nariadenia a iné ústredné opatrenia platné aj pre Južné Hornozemsko môže Samosprávny parlament Južného Hornozemska uplatniť zodpovedajúco danostiam oblasti, resp. Samosprávny parlament môže žiadať svojim uznesením prijatým dvojtretinovou väčšinou ich opakované prerokovanie.
d/ Uznesenia Južného Hornozemska môže z hľadiska ústavnosti kontrolovať iba Ústavný súd.
e/ Proti vydaným listinám a dohodám výkonnými a administratívnymi vrchnosťami a úradmi možno podať odvolanie u príslušných právnych úradov.
f/ V oblasti súdnictvo vybavujú zákonom vytvorené právne úrady.
g/ Na kontrolu samosprávnych orgánov oblasti sú oprávnení:
ga/ Ústavný súd, čo sa týka ústavnosti normatívnych nariadení;
gb/ Ústredna vláda, čo sa týka uplatnenia kompetencií celoštátneho záujmu;
gc/ Správny súd, čo sa týka činnosti a nariadení správnych orgánov samospráv;
gd/ Štátny rozpočtový dozor, čo sa týka hospodárenia celoštátneho záujmu a použitia finančných prostriedkov prevedených zo štátneho rozpočtu.
ge/ Prezident Južného Hornozemska, resp.
- juho-hornozemský maďarský prezident,
- juho-hornozemský slovenský prezident a
- juho-hornozemský rómsky prezident
môžu napadnúť zákony v prípade porušenia predpisov týkajúcich sa ochrany tohto štatútu autonómie, slovenského, maďarského a rómskeho jazyka, resp. iného v oblasti tradične používaného jazyka.

II. Samosprávny parlament Južného Hornozemska

1. Samosprávny parlament Južného Hornozemska je výkonný orgán uplatňujúci verejnú moc oblasti vo vlastnej kompetencii.

2. Predsedu Samosprávneho parlamentu vymenuje prezident Južného Hornozemska na základe návrhu Juho-hornozemskej slovenskej rady, Juho-hornozemskej maďarskej rady, Juho-hornozemskej rómskej rady, každoročne sa cyklicky striedajú (raz slovenskej, raz maďarskej, raz rómskej národnosti).

3. Členov Samosprávneho parlamentu volia slovenskí štátni občania Južného Hornozemska cestou tajných a slobodných volieb, na dobu štyroch rokov. Počet poslancov je 60 osôb.

4. Funkčné princípy Samosprávneho parlamentu:
a/ na uplatnenie, dozor zákonných nariadení Vlády Južného Hornozemska,
b/ obstaráva ochranu záujmov, občanov Južného Hornozemska, ich verejné zastupiteľstvo,
c/ verejnú správu oblasti,
d/ prijíma a garantuje rozpočet oblasti,
e/ uplatní a zachová zákonnosť.

5. Do kompetencie Samosprávneho parlamentu patrí:

a/ organizácia vlastných samosprávnych inštitúcií,
b/ vynesenie zákonných nariadení platných v oblasti, vychádzajúcich zo zvláštneho právneho stavu Južného Hornozemska,
c/ kultúra, osveta
d/ vzdelávanie,
e/ používanie materinského jazyka,
f/ historické, umelecké, archeologické a vedecké dedičstvo,
g/ sociálne otázky,
h/ informačná činnosť,
i/ spravovanie štátneho majetku oblastného záujmu a udržiavanie chodu podnikov,
j/ zavedenie miestnych daní a poplatkov,
k/ samostatné finančné hospodárenie Južného Hornozemska,
l/ zastupovanie Južného Hornozemska,
m/ vlastná organizácia justície a súdnictva,
n/ ochrana osobného majetku, samosprávna polícia udržujúca verejný poriadok na území samosprávy.

6. Samosprávny parlament, vo vlastnej kompetencii, v súlade s právnym poriadkom štátu a zodpovedajúc právnemu štatútu oblasti, vydáva zákonné nariadenia platné na území oblasti v nasledujúcich oblastiach:
a/ poriadok vzťahujúci sa na úrady oblasti a ich personál,
b/ poriadok vzťahujúci sa na zbory ľudových rád,
c/ stanovenie hraníc miestnych usadlostí, založenie nových obcí,
d/ vyvlastnenia vo verejnom záujme,
e/ založenie a dozor pozemkových kníh,
f/ požiarna ochrana,
g/ zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,
h/ dozor nad obchodnou komorou,
i/ vytvorenie, kontrola hospodárskych spoločností, starostlivosť o hospodárske záležitosti,
j/ banky a poistenie majetku,
k/ verejné služby v záujme oblasti,
l/ udržiavanie poriadku a spolupráca s políciou,
m/ baníctvo, energetika,
n/ poľnohospodárstvo,
o/ lesné hospodárstvo, poľovníctvo,
p/ ochrana životného prostredia,
r/ infraštruktúra, miestna osobná doprava a preprava tovaru,
s/ verejná informačná služba
t/ jazyková politika,
u/ riadenie kultúrnej politiky a udržiavanie verejných inštitúcií (múzeí, škôl, knižníc),
v/ organizovanie verejných prác a sociálne úlohy,
w/ turistika, cudzinecký ruch, šport,
x/ vzdelávanie a výskum.

III. Záverečné ustanovenia

- Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
- Základné právo poslanca je interpelačné právo.
- Výbor (LPN NR SR) pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien rokuje o návrhoch zákonov, o medzinárodných zmluvách a niektorých vládnych programoch z hľadiska ich súladu s ľudskými právami a právami národnostných menšín zakotvenými v ústave SR a vyplývajúcimi z medzinárodných záväzkov Slovenska.
- Ako občan tohoto štátu žiadam vytvoriť špeciálnu komisiu z poslancov NR SR a zo zástupcov občanov SR. Úlohou komisie bude vytvoriť návrh zákona o územnej autonómie na základe “Projektu o autonómie”.


Projekt autonómie na diskusiu
Juho-hornozemská autonómna oblasť

vypracoval: Bósza János občan SR,
Észak-Komárom (Komárno),
Slovakia, EÚ
21. 12. 2007

Tento projekt obdržia všetci poslanci NR SR a vybraní poslanci Európskeho parlamentu do svojích emailových schránok.
COMMORA AULA