|
Autonómia vo Vojvodine: Prísľub posunu
2010.01.31.
Népszabadság | 29. decembra 2009 16:21
Maďarské spoločenstvá, ktoré žijú v susedných krajinách, končia rok vari aj ťažší ako obvykle. A nie všade im strpčila ich každodenný život iba prehlbujúca sa kríza. Na väčšine miest to spôsobil aj oživený nacionalizmus väčšiny. Tento obraz azda trochu zjemňujú priaznivé udalosti.
Z nich sa zdá byť najpotešujúcejšia regionálna autonómia v srbskej Vojvodine. Vznikajúci model je však ešte ďaleko od "titovského zlatého veku", ale predsa len ide o ozajstný pokrok, aj keď krehký. Je v ňom však prísľub postupného posunu zrejme nie nezávisle od vyjasňovania európskej perspektívy Srbska...
Vojvodinský vývoj má hodnotu príkladu - zároveň je určitou útechou pre domácich národných politikov, keď sa teraz koncom roka pozrú po regióne plnom trosiek po väčšinovo-menšinových zrážkach. Súčasne môžu tieto udalosti poslúžiť ako varovanie pre maďarský radikalizmus: základnou podmienkou akéhokoľvek menšinového úspechu je spolupráca s demokratickejšími silami väčšiny, menej infikovanými nacionalizmom.
Lebo o autonómii, maďarských inštitúciách, účinnom vzdelávaní v materinskom jazyku možno síce pekne rozprávať a nadchýnať sa, ale bez porozumenia väčšiny to nemá veľkú cenu. V tom sa nie veľmi zvyklo dariť "vybojovať si" niečo proti väčšinovému národu, o tom nemôžeme mať nijaké ilúzie. Ako ukazuje aj príklad slovenského jazykového zákona, je márnou nádejou očakávať rýchlu nápravu iba od európskych inštitúcií a od lobovania materskej krajiny. Spomínané inštitúcie majú očividne málo nástrojov a zrejme nemajú ani vôľu na to, aby kdekoľvek siahali do menšinového osieho hniezda.
Popri príklade z Vojvodiny aj lavírovanie Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku ukazuje, že úspešnejšia menšinová politika má korene vo filozofii, "ako sa to len dá". Toto poučenie si osvojil najlepšie zrejme Béla Markó (predseda zväzu) a jeho tím. Možno ich preto označiť za oportunistov, kompromisníkov a ktovie za akých ešte (ich radikálni protivníci to aj robia). Ale jednu vec im nemožno uprieť: nimi uplatňovaná politika "malých krokov" má prínos. Ba čo viac, ich kompromisy vždy doteraz poslúžili napokon záujmom sedmohradských Maďarov. Je veľkou záhadou, či podobný bude aj výsledok ich terajšej novej účasti vo vládnej koalícii. To môže byť jedna z najväčších otázok z hľadiska maďarskej národnej politiky v budúcom roku.
Druhá je, ako sa na budúci rok bude vyvíjať život maďarstva na Slovensku a v Zakarpatsku? Situácia nesľubuje veľa dobrého. Nádej na zásadnú zmenu by poskytovala iba mocenská zmena. V Bratislave na to nie je šanca. V Kyjeve o niečo väčšia. Ani na jednom mieste nezmierňuje bolenie hlavy skutočnosť, že tamojšie maďarské strany sú sotva schopné výraznejšie ovplyvniť udalosti. V Zakarpatsku vieme vopred, že ich váha je malá. Na Slovensku sa zas maďarské organizácie pre vlastné chyby a vnútorné boje dostali v podstate na perifériu. A odtiaľ možno obyčajne iba občas zakričať.
http://nazory.pravda.sk/autonomia-vo-vojvodine-prislub-posunu-d9g-/sk-nana.asp?c=A091229_162112_sk-nana_p29
|
|
Hozzászólás
nemaju madarski fasisti nahodou prilis velky priestor
v nasich mediach?
toto mi pripada ako pohlad z inej dimenzie...
chudacikovia, este stale ziju uhorskom a zakomplexovanym pocitom vlastnej nadradenosti... (Y)
ondrejisko | 07.01.2010 03:44 | nevhodný príspevok? | reagovať
Prečo je tento článok - prebratý z iného denníku v rubrike
Názory? Tam vôbec nepatrí.:-)
ebemci | 29.12.2009 19:46 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Prečo je tento článok - prebratý z iného denníku v rubrike
Nechces nahodou predpisat,odkial moze Pravda nieco preberat,respektive odkial moze citivat?
pravda vitezi | 07.01.2010 06:10 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Po tisíc a jeden krát
Autonómia na zmiešanom území je blbosť . Nadpráva jedných znamenajú menej práv druhých . Preto som za rovnoprávnosť a žiadne nadpráva!
Autonómia možno , ale na území ako je napr. Korzika , Katalánsko , Baskicko , Wales...čo sú územia historické a veľmi svojbytné.
crowfoot | 29.12.2009 19:29 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Po tisíc a jeden krát
Zabudol si Juzne Tirolsko...
Katalansko je tiez velmi pomoesane,hlavne Barcelona,napriek tomu je tam autonomia...
V Rusku su tiez autonomne oblasti,dokonca republiky...
pravda vitezi | 07.01.2010 06:08 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Treba upokojiť situáciu
A dať maďarom vedieť (aj tým s budapešti) ža všetkým nám na srdci leží osud maďarstva. Aby už konečne zmizlo a neotravovalo svojim nacionalizmom životy maďarov tu na slovensku. Maďarska kultúra áno ale velke maďarsko a maďarstvo nie. Take terminy do 21 storočia nepatria.
marek7 | 29.12.2009 18:48 | nevhodný príspevok? | reagovať
uz aj v Dunajskej Strede pripravuju autonomiu
...pojde od Gyulu Szaboa utca po Jokaiho utca...;-D
-kynik- | 29.12.2009 18:47 | nevhodný príspevok? | reagovať
"Veľké Maďarsko" nebude!
V demokratickej Európe je EÚ. "Veľké Maďarsko" nebude! Nový Horthy môže o tom len snívať!
dobracisko | 29.12.2009 18:37 | nevhodný príspevok? | reagovať
Pre nacionalistickú až nacistickú politiku SMK
je jej nádej na účasť v slušnej vláde nemysliteľná. Voliči budú žiadať od svojich strán - aj od Smeru - či sa chcú s nacistami spojiť.:-)
ebemci | 29.12.2009 18:35 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Pre nacionalistickú až nacistickú politiku SMK
Nacisti nás vedú teraz. Nacionálni socialisti sa tým ani netaja.fico vykrikuje,že je socialista,slopa je nacionalista ako vyšitý a spolu so zlodejom mečiarom vytvorili nacionálnosocialistickú zlodejskú vládnu koalíciu. Keď v nej niekoho nespoznávaš,môže to byť tým, že si priebežne menia roly.
maska22 | 29.12.2009 18:41 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Pre nacionalistickú až nacistickú politiku SMK
Duraj zakazoval Maďarkám brať si Slovákov za mužov - také zviera sa na slovenskej politickej scéne neurodilo.:-)
ebemci | 29.12.2009 18:44 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Nepočul som o tom ,
žeby to Psí obojok Maďarkám zakazoval , ale ak to povedal , robil to vlastne v záujme Slovákov. Veď si to zober : manželstvo Slováka a Maďarky - deti po slovensky ani ceknúť , budúci Maďari....Takže z demografického hľadiska vlastne nadŕžal nám , Slovákom...;-D
crowfoot | 29.12.2009 19:57 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Autonomia vo Vojvodine...
Vážení redaktori!Tu k téme nie je ani jeden diskusný príspevok.Títo diskutéri radšej nech idú do Hayden parku,možno ich niekto vypočuje.
fanny | 29.12.2009 18:13 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
,,
mne sa najviac páčila tá fašistka z Jobbiku ,Krisztína Morvai,upsssssssss Kristína Moravská ako vykrikovala že Jobbik vybojuje autonómiu na odtrhnutých územiach. Oblbla ludí lebo autonómia sa nedá vybojovať cez EU ale musia si ju vybojovať menšiny priamo v hostitelskej krajine :))))))))))))
potom že Madarsko Madarom (Magyarország a Magyaroké) ,preboha ved im ich zem nikto neberie. Nechápem ako mohla dostať titul a skončiť školu ako ludské práva.
agentiik | 29.12.2009 18:00 | nevhodný príspevok? | reagovať
Slovenskí Madari dobre vedia, kde sa budú mať lepšie.
To štekanie nacionalistických štváčov z SMK do neba nepríde. Pospolití Madari dobre vedia, kde je ich perspektíva. Tak ako SMK vznikla, tak aj zanikne a naši Madari najdú svoje miesto v regulierných stranách.
Georgius | 29.12.2009 17:54 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Slovenskí Madari dobre vedia, kde sa budú mať lepšie.
Na to by som jed nebral.Teraz je to este ako tak "pokojne" ,ale za chvilku pridu volby a do boja sa spusti dnesna koalicia.Kedze racionalne argumenty nemaju (a nemyslim len SNS ) ,tak budu musiet zahrat na city ludi.A co zaberie lepsie ako stary dobri madari.Samozrejma nie u vsetkych.
Potom pravdepodobne vyhra SMER ,ktora si zoberie ku sebe SNS.
Peniaze pomalicky minu a budu musiet pridat na cirkuse.Kedze v druhom volebnom obdoby sa uz neda vyhovarat sa na predoslu vladu, tak to budu musiet madari.
wengerski | 29.12.2009 18:44 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
MAĎARSTVO = nacionalistická sekta
MAĎARSTVO = nacionalistická sekta. Odjakživa
solaris | 29.12.2009 17:51 | nevhodný príspevok? | reagovať
A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
treba rázne, ako Slováci robili s Československom...;-D
Egy__Ze | 29.12.2009 17:34 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
Porovnavas neporovnatelne. Pomer Slovakov ku Cechom v CSR 1:2, pomer Madarov ku Slovakom na Slovensku 1:10, ak odratame Romov na juhu Slovenska tak 7:100. Ale skor by sme mali prevziat madarsky model starostlivosti o mensiny a asimilovat vsetkych Slovakov madarskej narodnosti ...
dino333888 | 29.12.2009 17:47 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
na počte nezáleží... tak treba ako Švajčiarsko.... jeden z vašich hranolov stejnak sľuboval stále švajčiarsko...;-D
Egy__Ze | 29.12.2009 18:00 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
Keď nezáleží na počte tak treba zrušiť dvojjazyčné tabule a zrušiť podporu menšín, ktoré tu vytvárajú sústavne napätie.
solaris | 29.12.2009 18:08 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
už nebude napetie díky náckom... ;-D... už budú rozprávať pomaďarsky len, keď nebude prítomná tretia osdoba teda ficovolič...;-D
Egy__Ze | 29.12.2009 18:30 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
To je inovácia?Lebo hlásna trúba z Budapešti to trúbi už roky ako sa nemôže rozprávať.;-D;-D;-D
solaris | 29.12.2009 20:11 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: A keď nacionalistickej väčšine sa to nepáčí...
Tedy odpojit uzemi s vetsinou madarske mensiny od Slovenska? Bez referenda,a jen na zaklade neschopnosti politiku se mezi sebou domluvit? :-) fiha, to je napad.
Dobrodej | 30.12.2009 09:33 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: Hmm kde by si ta malo odpojiť ?
Od chyži Aladára Nemétha po chyžu Gejzu Lakatoša medzi Komárnom a D.Stredou ?:-P
Pęngy | 30.12.2009 10:37 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Tak vám-uhorskej šľachte v exile- nestačilo Kosovo?
Všetci triezvo mysliaci svetoobčania EU vedia, že Kosovo bol len nebezpečný precedens pre naplnenie nesplnených túžob fašistického admirála Horhyo.
Jeho pohrobkovia neustále túžia po tom, aby sa opäť naplnilo status quo ante Veľkého Uhorska Rv!
Aténa | 29.12.2009 17:24 | nevhodný príspevok? | reagovať
To má čo znamenať???????????
tento článok. Nacionalizmus a iredentizmus najhrubšieho zrna, ktorý nemá v Európe miesto.
Jan-S | 29.12.2009 17:01 | nevhodný príspevok? | reagovať
MADARSTVO?
NEVIEM, ALE JA TU PRIESTOR NA AUTONOMIU NEVIDIM. NA JUZNOM SLOVENSKU JE IBA MALO OBCI, ALEBO ICH POCET NIE JE TAKY JEDNOZNACNE URCITELNY NA MAPE, KTORE MAJU PODSTATNE VACSINOVY PODIEL MADARSKEHO OBYVATELSTVA, TAKZE NECHAPEM TIE NEUSTALE NARAZKY NA AUTONOMIU. KDE JU CHCU VYTVARAT, NA SPICI, ALEBO PRI LEVICIACH, ALEBO NA KYSUCIACH, ALEBO DUNAJSKEJ STREDE? NA CO BY TO BOLO DOBRE, AKY BY TO MALO VYZNAM. JE TU NASIM MADARSKYM BRATOM NA JUZNOM SVK ZLE? TO IBA PODPICHUJE A ZHORSUJE SITUACIU NA NASEJ, ZVYRAZNUJEM POLITICKEJ SCENE.
tamron | 29.12.2009 16:44 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: MADARSTVO? Čo to je?
Obyčajným ľuďom to absolútne nezlepší život. No štváčom jednoznačne áno - je lepšie tliapať ako poctivo pracovať. A poniektorí to ani nevedia - stačí prísť do levickej textilky (teraz už bývalej) a povyprávať s pamätníkmi.....8-o
jozino | 29.12.2009 17:02 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: MADARSTVO? Čo to je?
...a treba sa opytat aj na byvaleho pracovnika Levitexu Pavla Čekeja...teraz Pala Csakyho...:-P
-kynik- | 29.12.2009 17:06 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
Re: MADARSTVO? Čo to je?
R^;-D
Pęngy | 29.12.2009 17:10 | nevhodný príspevok? | celé vlákno | reagovať
http://debata.pravda.sk/debata.asp?iddiskuse=A091229_162112_sk-nana_p29
|
|
Autonómia ako riešenie
Autonómia ako riešenie
„Oficiálna línia vlády je jednoznačná, každý musí perfektne vedieť po slovensky“ vyhlásil včera predseda vlády Slovenskej republiky.
Neviem ako Vás, ale mňa toto vyjadrenie mimoriadne znepokojilo a podľa mňa musí znepokojiť každého demokraticky zmýšľajúceho človeka. Cez internet som si záznam tohto vyjadrenia musel prehrať niekoľko krát, pretože som nechcel veriť vlastným ušiam. A verte mi, že toto vyjadrenie budú prehrávať aj poslancom Európskeho parlamentu ako dôkaz násilnej protimenšinovej politiky na Slovensku. Je pochopiteľné, že v takejto situácii predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku budú chcieť siahnuť po v EU uznávanej forme ochrany menšín - po autonómii. Je taktiež pochopiteľné, že v tejto snahe ich Maďarská republika bude plne podporovať. Je neuveriteľné, aké nepravdy sa na Slovensku z úst oficiálnych predstaviteľov slovenských politických strán šíria o pojme autonómia k občanom. Ako by to bol fašizmus či komunizmus, alebo iné hrôzy. Rozhodol som sa preto zverejniť postupne fakty o fungujúcich autonómiách v Európe. Ako prvé som vybral Južné Tirolsko.
Južné Tirolsko sa nachádza na severe Talianska a hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom.
776px-Trentino-South_Tyrol_Provinces.pngAutonómna oblasť Južné Tirolsko - provincia Bolzano sa v súčasnosti delí na 116 obcí, v 5-tich z nich žijú vo väčšine Taliani a v 8-mich Ladini. Všetky ostatné obývajú tirolskí Nemci. Nemecký, taliansky a ladinský jazyk je v Južnom Tirolsku uznaný ako rovnocenný. Na úradoch je povinná dvojjazyčnosť a tam, kde žijú Ladini dokonca trojjazyčnosť. Jedinou výnimkou je armáda, kde je výhradnosť taliančiny nedotknutá. Od roku 1993 je dvojjazyčnosť povinná aj na súdoch. V Južnom Tirolsku nachádzame školy s vyučovacím jazykom tak nemeckým, ako aj talianskym, avšak jazyk druhého národa je povinný v oboch školách. Na územiach, kde žijú Ladini školy fungujú zvláštnym spôsobom. Polovica vyučovacej hodiny prebieha v nemčine a druhá polovica v taliančine a ich vlastný, ladinský jazyk používajú ako pomocný. Napríklad zemepis sa vyučuje len v ladinskom jazyku. Škôlky má každá jazyková skupina svoje vlastné. Južné Tirolsko je hospodársky veľmi vyspelé, aj samotní Taliani žijú na vyššej úrovni ako v iných častiach Talianska. Vďaka vyššie uvedeným pravidlám, nemecká a ladinská menšina nie je ďalej vystavená hrozbe asimilácie a Južné Tirolsko v rámci jednotnej a nedeliteľnej talianskej republiky je teraz k Taliansku lojálnejšie ako bolo pred udelením autonómie. Podľa vyjadrenia talianskej vlády model Južného Tirolska je exportovateľný ako model pre iné menšiny v Európe. Nebolo to však vždy tak. Pozrime sa teda na históriu.
Viac storočná provincia Tirol, v ktorej v mieri žili tri jazykové skupiny ľudí nemecky, taliansky a ladinsky hovoriacich, bol roztrhnutý po prvej svetovej vojne. V roku 1919 v Saint Germain bola podpísaná mierová zmluva, ktorá nebrala do úvahy hranice, ktoré tvorili skupiny ľudí hovoriacich rovnakým jazykom, ale geografiu - hrebene Álp. III. Viktor Emanuel v roku 1919 sľuboval veľkorysú menšinovú politiku. Tá sa však po začiatočnej inteligentnej tolerancii vďaka fašizmu zmenila na násilné potláčanie menšinových práv nemecky a ladinsky hovoriaceho obyvateľstva. Mussoliny 27.februára.1926 videl v Južnom Tirolsku nasledovné nebezpečenstvá: „Všetko bolo nemecké – úradníci, učitelia, vzdelanci, pošta aj železnice. Používal sa len nemecký jazyk“. Urobil teda poriadok. Všade sa začalo rozprávať taliansky, každý poštový, alebo železničný úradník bol Talian a presťahovali sa tam talianske rodiny. V roku 1939 sa Hitler a Mussoliny dohodli na presťahovaní tých južných Tirolčanov do Nemeckej ríše, ktorí si chceli udržať svoju nemeckosť. 80% Tirolčanov sa s ťažkým srdcom rozhodlo pre vysťahovanie. Takto Južné Tirolsko opustilo 79 000 ľudí. Len zlomok sa z nich po vojne vrátil. V roku 1947 taliansky parlament ratifikoval mierovú zmluvu, ktorú podpísali 10. februára 1947 v Paríži, tzv. „Parížska zmluva“ (podpísaná medzi Rakúskom a Talianskom). Prvý článok tejto zmluvy obsahoval: „rovnoprávnosť nemeckého obyvateľstva, špeciálnu ochranu etnických znakov a kulturálny a hospodársky rozvoj nemeckého obyvateľstva“. Ďalej zabezpečenie výučby rodného nemeckého jazyka a jeho rovnoprávnosť pri používaní na úradoch, zabezpečenie dvojjazyčných názvov miest a vrátenie priezvísk, ktoré boli potaliančené do nemčiny. Druhý článok hovoril o autonómnom zákonodarstve a výkonnej moci, čiže o autonómii. Dôležitým článkom Parížskej zmluvy je teda autonómia, konkrétne možnosť využívania regionálneho zákonodarstva a výkonnej moci pre nemecky hovoriace obyvateľstvo provincií Bolzano a Trento. 29. januára 1948 tento zákon o autonómii prijal taliansky parlament, ktorý je známy pod názvom „prvé pravidlo autonómie" (Erstes Autonomie Statut). Toto zjednotilo provincie Bolzano a Trento pod názvom "Trentino Auto Adige". Toto pravidlo autonómie však za žiadnych okolností nezodpovedalo obsahu Parížskej zmluvy. Autonómia bola veľmi obmedzená. Sídlom autonómnej oblasti sa stal Trient, v ktorom Južní Tirolčania boli v menšine. O skutočnej autonómii južného Tirolska sa nedalo hovoriť.
17. novembra 1957 sa na verejnom zhromaždení na hrade Sigmundskrony zišlo viac ako 35 000 južných Tirolčanov. Protestovali proti porušovaniu Parížskej zmluvy s heslami „ruky preč od Tirolska“ a žiadali odtrhnutie od autonómnej jednotky Trentino pod známym heslom „Los von Trient“. Žiadali taktiež uskutočnenie vlastnej regionálnej autonómie Južné Tirolsko. Vtedajší rakúsky minister zahraničných vecí predložil zoznam požiadaviek talianskej vláde a vyzval ju na prediskutovanie všetkých sporných bodov a problémov v Južnom Tirolsku. Taliani to odmietli z dôvodu, že to považovali za vmešovanie sa Rakúska do vnútorných záležitostí Talianska. Pretože ani v ďalších rokoch sa situácia nezlepšovala, rakúsky minister zahraničných vecí Bruno Kreiský oznámil, že Rakúsko problém Južného Tirolska predloží na 15. zasadnutie OSN a otázka Južného Tirolska sa stane medzinárodnou záležitosťou. Napriek snahám Rakúska dosiahnuť autonómiu Južného Tirolska, Taliansko v roku 1959 ďalej zúžilo právomoci, ktoré dovtedy Južné Tirolsko malo. OSN však potvrdilo právo Rakúska zaoberať sa nemeckou menšinou v Južnom Tirolsku a nariadilo, aby Taliansko a Rakúsko riešili tento problém. V roku 1961 bolo spolu 37 bombových útokov v regióne Južné Tirolsko. Táto neudržateľná situácia Rím donútila na ďalšie jednania, ktoré viedli k čiastočných úspechom a to tak, že talianska vláda zriadila komisiu, ktorá mala posúdiť situáciu a vypracovať možnosti riešenia. Táto komisia po trojročnej práci vo svojom záverečnom hlásení prijala požiadavky Južného Tirolska, ale regionálnu autonómiu Bolzana naďalej nedoporučovala.
Napriek tomu vznikol balík opatrení o novom štatúte autonómie, ktoré schválili parlamenty oboch krajín. Vstúpil do platnosti v roku 1972. Jeho prvý článok znie: „Trentino – Južné Tirolsko, ktoré tvoria provincie Trient a Bozen, získavajú na základe ústavných pravidiel štatút autonómnych regiónov so samostatnými právnymi kompetenciami vo vnútri jednotnej a nedeliteľnej Talianskej republiky“. V druhom článku sa uvádza: „v regióne členovia každej jazykovej skupiny užívajú jednotné práva a každý z nich má chránené kulturálne a etnické špecifiká. V rámci regiónu obidve provincie majú samostatnú partikulárnu autonómiu“. Vďaka tomu Južné Tirolsko aj dnes disponuje širokou škálou nezávislosti oproti regiónu a republike. Disponuje regionálnym parlamentom, regionálnou vládou a predsedom vlády. Do regionálneho parlamentu majú volebné právo len tí voliči, ktorí žili neprerušene minimálne 4 roky v regióne. Tento parlament pokrýva obidve provincie (Bolzano aj Trient). Jeho sídlo sa v rovnakých intervaloch strieda medzi Trientom a Bolzanom a trvá 5 rokov. V prvej polovici funkčného obdobia trvania regionálneho parlamentu je povinné voliť zástupcu talianskej národnosti a v druhej polovici zástupcu nemeckej národnosti. Tieto regionálne orgány majú právo schvaľovať zákony a riadiť právne normy na ich území. Jedinou podmienkou je to, aby tieto právne normy a zákony boli v súlade s medzinárodnými záväzkami Talianskej republiky.
Až v roku 1992 sa podarilo dosiahnuť splnenie všetkých požiadaviek, ktoré Rakúsko žiadalo pre Južné Tirolsko. Trvalo to 22 rokov. Bol to teda dlhý, ale užitočný proces výhodný pre obe strany.
Botond Tkačik, pondelok 6. októbra 2008 20:20
Čítajte viac: http://tkacik.blog.sme.sk/c/166901/Autonomia-ako-riesenie.html#ixzz0eAo2DXme
|
|
Maďarská autonómia z pohľadu štatistiky
Maďarská autonómia z pohľadu štatistiky
Odhliadnuc historické, politické a ekonomické pozadie a vezmúc do úvahy čisto národnostné zloženie obyvateľov na južnom Slovensku su podľa mňa snahy o autonómiu nepodložené.
V snahe pochopiť mapy istých radikálnych skupín s náčrtom autonómnych území (jedna uvádzala dokonca 16 terajších okresov) som si stiahol posledné štatistiky národnostného zloženia v jednotlivých okresoch zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.
Na Slovensku to vyzerá takto (uvádzam pomer počtu obyvateľov Slovenskej ku Maďarskej národnosti):
2 okresy s prevládajúcou Maďarskou menšinou
Dunajská Streda 1 ku 6
Komárno 1 ku 2,5
4 okresy s mierne väčším zastúpením Slovenskej národnosti
Rimavská Sobota 1,27 ku 1
Galanta 1,55 ku 1
Nové Zámky 1,55 ku 1
Šaľa 1,73 ku 1
5 okresov s pomerom medzi 2-3 v prospech Slovenskej národnosti
Levice 2,5 ku 1
Lučenec 2,45 ku 1
Veľký Krtíš 2,48 ku 1
Rožňava 2,05 ku 1
Trebišov 2,21 ku 1
Ostatné okresy majú pomer 3 a viac ku jednej v prospech Slovenského obyvateľstva.
Čiže keby sme chceli byť matematicky spravodlivý, územná autonómia by mala zmysel len v dvoch okresoch celkovo s 220 tisíc obyvateľmi, z čoho 50 tisíc by bolo Slovenskej národnosti. Takáto dvoj-okresová autonómia by zrejme z funkčného hľadiska nemala veľký význam. A okrem toho nepochybujem, že tento pomer sa neustále zmenšuje vďaka Slovenským prisťahovalcom za prácou do Bratislavského regiónu.
Z tohto pohľadu považujem snahy niektorých skupín, či už na jednom alebo druhom brehu Dunaja, o územnú autonómiu na juhu Slovenska minimálne za nezohľadňujúcu realitu. Nepochybujem pritom, že tento štatistický princíp by zohral kľúčovú úlohu v medzinárodných inštitúciách.
Martin Čiljak, utorok 2. júna 2009 09:18
Čítajte viac: http://ciljak.blog.sme.sk/c/195750/Madarska-autonomia-z-pohladu-statistiky.html#ixzz0eAtDqcbm
|
|
Anketa: Autonomia madarom
Proti maďarom nič nemám, ale toto by ma vážne nasralo...
Je to nemožné a keby sa to aj stalo, tak čakám vojnu.
nie !!! žiadna autonómia nebude a bodka !!!.
to si píš že by to bola vojna a to tá najhoršia aká môže podla mna byť - občianska vojna
V tom prípade berem vzduchovku, palicu a idem za Sever proti Juhu
nikdo mi nebude brať z mojho milovaného Slovenska, mor ho!
autonómia maďarom??? dúfam že táto bohapustá PIČOVINA sa nikdy nenaplní!!!!!
Nenávidím ich...jebnutí národ čo si narokuje niečo na čo absolútne nemá právo!
myšlienky na autonómiu len svedčia o nízkej inteligencii týchto mongolských kočovníkov. ja im to v podstate nezazlievam. ani retardovanému človeku by sme sa nemali smiať za jeho postihnutie. rovnako tak je to v prípade húnov, ich zaostalosť je skôr na poľutovanie.
Povazaujem to za cistu provakaciu a bezpredmetnu zalezitost
autonómia je len výmysel Maďarov, ktorí si nevšimli že sme v EÚ a časy veľkého Uhorska sú dávno preč. je to absolútne nereálne
NIE!!! i keď mám aj maďarskú národnosť...na slovensku majú byť Slováci a žiadne autonómie veď Maďari majú vlastný štát a nie to sa ešte aby rozťahovali na malom Slovensku...aj tak sa tu rozťahujú debili i bez autonómie !!!
a najviac ma sere na maďaroch to, že bývajú na Slovensku a nevedia po slovensky...tak ma nasralo že sa ani s vlastným bratancom nemôžem normálne porozprávať lebo som už zanedbala maďarčinu a ten debilko i keď má slovenské občianstvo tak nevie po slovensky!!!
pome si mi spraviť z madarska autonomi ved preca mi sme tam boli skorej nech vypadnu stade od kiaľ prišli do mongolska
Tu sa pomaly rozbieha SLOTAkia. Vy tu pomaly naplanujete invaziu BIRDZ-u do Madarska.
takto sa prezentuje Slováčisko? mi sme, preca, od kiaľ? sa nehanbíš, že sa tu biješ za Slovákov a nevieš po slovensky?
ty si zdrava ? tu vypravas o madaroch ako o nejakej ubohuckej skupinke chudacikov, pritom su to len (tfuj radsej si zahryznem do jazyka) ktoré sa tlačili, tlačia a vždy aj budú tlačiť na naše územie, to my sme tí úbožiaci, ponúkame im mier a oni nám s prstom stiahnu celú ruku , tvarime sa ze je to OK a pritom iba strpime ich posmešky za chrbtom a prehliadame to ako si z nás robia debilou. a keď si buchneme po stole tak sme svine. nackovia a podobné sračky tu vždy budú, lebo naša "polícia" nevie okrem pokút na cestách ani pohnúť prstom. v tom to viazne že my si to necháme, nie že maďari sú chudáčikovia. nemám nič proti nim ale už mi začína liezť na nervy ich drzosť.
nasadnime do tankoch a zrovnajme Budapešť zo zemou. autor Slota a inak zakladateľ tejto témy je KOKOT
A nech sa prihlasi ten, ktory tu nadava na madarov a mal s nim v zivote nejaky osobny problem. Podla statistik najviac ludi nadava na madarov v severnych oblastiach Slovenska, kde s nimi neprichadzaju vobec do kontaktu. Tipujem, ze velka cast z vas je podobne na tom, a ste len silno ovplyvneni mediami a nejakymi tymi politickymi "celebritami".
nenechávaj sa ovplyvňovať neobjektívnymi slovenskými médiami, ktoré nafukujú vládnu bublinu akože nebezpečnej skupiny občanov, iba aby zachovali ilúziu svojho konania voči tým akože zlým.
zase si tu ty múdra, ty čo si všetko študovala všade si bola a všetko vieš. ináč neni náhodou v knižkách dejepisu niekoľko zmienok o tom ako nám maďari okupovali územie ? zase na to sa pamätám, tak neviem aké historické knižky si ty čítala. osobne práve média mi pripadnú ako neutrálne, ja ináč už som nevidel rok televízne noviny tak mi tu nevyprávaj čo ma ovplyvňuje, mňa ovplyvňujú fakty, bola si už u maďarov ? asi nie... ty máš o nich teórie, ja som zase videl svoje na vlastné oči.
ty hovoríš o knižkách dejepisu, ja o analýzach dlhoročných pozorovateľov v našich krajinách. v tom bude asi trochu rozdiel, nemyslíš? politológiu študujem a špeciálne tento problém veľmi často rozoberáme. hádam si nemyslíš, že keď sa priznáš, že si rok nevidel ani len televízne noviny, s tebou budem viesť plnohodnotnú diskusiu
o tom, či som bola u maďarov alebo nie s tebou hovoriť nebudem, len by si mohol vedieť, že dosť veľkú a blízku časť rodiny mám na južnom Slovensku a táto téma je nám veľmi blízka, naposledy sme o tom s ujom telefonovali včera..
a odkiaľ máš tie tvoje fakty, ak nie z médií? pretože odtiaľ mám informácie aj ja. a vieš vôbec, prečo je fakt faktom?
stále sa opakuješ už ti od toho hrabe asi ???? a súhlasim
áno, ja urážam, hlavne, že mi tu tlačia do hlavy, že ma maďari podplatili a padajú tu otázky, či som zdravá..
a určite mi môj názor príde objektívnejší než keď tu niekto začne kričať, že máme poslať Maďarov za Kaukaz a označovať ich ako mongolských kočovníkov
a ja myslím, že som poskytla dosť pádne argumenty bez toho, aby som niekoho urážala, hovorila mu, že piču vie a spochybňovala niečo, čomu sa druhá strana venuje dosť dlho. a tomu ver, že na inej úrovni než len, že si pozriem televízne noviny a následne založím diskusiu na birdzi
V prvom rade nech povolia autonomiu Cigánom na celom území Maďarska
mam pocit že niektoré diskusie alebo príspevky by sa na birdzi mali filtrovat, lebo miestami tu citam fakt prazvlastne hnile veci
http://www.birdz.sk/forum/autonomia-madarom/32770-anketa.html
|
|
Autonómia Slovenska
Autonómia Slovenska
Pridané: 05.10.2009
Rubrika: SLOVENSKO - HISTÓRIA
Autor: Peter Sliacky
28. októbra 1918, vyhlásením Československého národného výboru v Prahe, sa utvorila Československá republika. O dva dni neskôr Slovenská národná rada a slovenskí národní dejatelia, zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine, vyhlásili pripojenie sa Slovákov k novému štátu.
Historik Ivan Kamenec vznik ČSR hodnotí jednoznačne pozitívne, pretože „Slovensku priniesol predtým nepredstaviteľné možnosti na kultúrnu sebarealizáciu, a to napriek oficiálne podporovanej konštrukcii nacionálneho čechoslovakizmu, ktorý zbytočne pohlcoval značné sily slovenských kultúrnych pracovníkov zameraných na jeho elimináciu“. [1]
Pozrime sa na to, ako tieto udalosti prebiehali.
Potom, čo Rakúsko kapitulovalo a začali byť všeobecne známe body prezidenta Wilsona, aj v Uhorsku ožíval politický život. V Liptovskom Mikuláši usporiadali sociálni demokrati prvomájovú demonštráciu. Slávnostným rečníkom bol Vavro Šrobár. Opierajúc sa o požiadavky prezidenta Wilsona, žiadal uplatniť sebaurčovacie právo aj pre národy Rakúsko - Uhorska. Mikulášska rezolúcia sa stala známa aj v cudzine a opieral sa o ňu náš odboj v zahraničí. Dvadsiatehoštvrtého mája 1918 v Martine sa Hlinka vyslovil takto: „Manželstvo s Maďarmi skrachovalo, treba ho rozviesť a uskutočniť nové s Čechmi.“ [2] Ale po určitom čase sa ukázalo, že ani Česi nemajú záujem dodržať to, na čom sa obe strany dohodli. Praha sa stáva centralistickým sídlom ČSR. Hlinka na čele so svojou stranou (HSĽS) začína svoj dvadsaťročný boj za autonómiu Slovenska, ktorej sa bohužiaľ nedožil. Čo sa týka HSĽS, treba spomenúť, že v kapitole “Návrhy slovenských politických strán na zmenu štátoprávneho usporiadania ČSR v rokoch 1918 – 1935 a zapojenie HSĽS do vládnej koalície v rokoch 1927 – 1929“ sa autorka Bártlová zaoberá tzv. slovenskou otázkou a pokusmi slovenských predstaviteľov sformulovať v rokoch 1918 – 1935 koncepciu jej riešenia. Pritom kladie dôraz na aktivity HSĽS, ktorá sa najvýraznejšie zasadzovala za slovenskú samosprávu. [3]
Až v kritickej situácií a v snahe predísť hroziacej vojne, sa na konci septembra 1938 v Mníchove zorganizovala konferencia za účasti štyroch mocností - Francúzska, Anglicka, Talianska a Nemecka. Hitler na nej žiadal, aby československé pohraničné územia, kde žilo skoro tri milióny Nemcov, boli odstúpené Nemeckej ríši.
Na Čechov a Slovákov opustenie ich republiky Francúzskom a Anglickom v najkritickejšej chvíli zapôsobilo šokujúco.
Po tomto excese, ku ktorého výsledku sa nezodpovedne postavil prezident Beneš, neboli vedúci slovenskí politici ochotní ďalej čakať na milosť, alebo nemilosť Prahy a 6. októbra 1938 sami vyhlásili v Žiline slovenskú autonómiu.
V tento deň sa na podnet HSĽS vypracovala Žilinská dohoda, ktorú podporili aj ďalšie politické strany pôsobiace na Slovensku. Jej podporou deklarovali vôľu postaviť sa za autonómiu Slovenska v rámci ČSR. Dohoda bola spečatená podpismi toho istého dňa, po vyhlásení Žilinského manifestu. Predstavitelia druhej najsilnejšej politickej strany – agrárnej strany – mali k jej návrhu pripomienky. Žiadali, aby podpredseda a poslanec HSĽS Dr. Jozef Tiso bol poverený zostavením vlády po dohode s ostatnými politickými stranami, a aby autonómia Slovenska bola prijatá ako definitívne riešenie. Jozef Tiso s návrhom súhlasil.
Podľa manifestu Slováci ako svojbytný národ si uplatňujú samourčovacie právo a dovolávajú sa medzinárodného garantovania a nedeliteľnosti svojej národnej jednoty a nimi obývaného územia. Vyjadrujú vôľu v plnom rozsahu slobodne určiť svoj budúci život v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a v kresťanskom duchu prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe. Manifest žiadal, aby na Slovensku okamžite prevzali výkonnú a vládnu moc Slováci, prihlásili sa k boju proti „marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia“, žiadal rýchlu demobilizáciu, mierové vyriešenie problémov v strednej Európe, medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v zahraničí a protestoval proti tomu, aby sa o hraniciach Slovenska rozhodovalo bez splnomocnených zástupcov slovenského národa, (ako tomu bolo v Mníchove, kde sa rozhodovalo o nás bez nás).
Ale Slovákom nebolo dopriate budovať si svoju vlasť v kľude. Ministri zahraničia Nemecka a Talianska vo Viedni dňa 2. novembra 1938 podpísali rozhodnutie, na základe ktorého Slovensko muselo v prospech Maďarska odstúpiť 10 390 km2 a 854 217 obyvateľov. Z nich bolo 270-tisíc Slovákov. Slovensko muselo odstúpiť mestá ako sú: Komárno, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, či Košice. Bohužiaľ, na okyptení Slovenska sa podieľalo aj Poľsko. V novembri 1938 si prisvojilo na Orave a Spiši územie s rozlohou 226 km2 a so 4 280 obyvateľmi. Ani tieto rany však už nemohli zabrániť tomu, aby Slovensko úspešne kráčalo napred ku svojej vysnívanej samostatnosti.
http://www.nss.sk/index.php?stranka=00&id=271
|
|
| | HÍREK | Történelmi emlékesztető
- 2009.05.19.
Felvidék
Honföldünk
| Nemzeti dal
- 2009.03.14.
LINK KLIKK: Esküszünk,
hogy rabok tovább
nem leszünk
| Utassy József gondolata
- 2009.03.15.
Én szemfedőlapod lerántom:
Kelj föl és járj, Petőfi Sándor!
Zúg Március, záporos fény ver,
Suhog a zászlós tűz a vérben.
Hüvelyét veszti, brong a kardlap:
Úgy kel föl, mint forradalmad!
Szedd össze csontjaid, barátom:
Lopnak a bőség kosarából,
A jognak asztalánál lopnak,
Népek nevében! S te halott vagy?!
Holnap a szellem napvilágát
Roppantják ránk a hétszer gyávák.
Talpra Petőfi! Sírodat rázom:
Szólj még egyszer a Szabadságról!
| A Szent Korona Őrzője
- 2009.03.11.
A Szent Korona Őrzőjének Eskü alatt tett Nyilatkozata.
| Új menü
- 2009.02.27.
| Történelmi párhuzam
- 2009.03.05.
Stefan Marko Daxner: "Magyarország számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk." (1861)
most mi is megfogalmazzuk ugyanezt
Bósza János: "Szlovákia számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk. (2009)"
| Az önrendelkezésről
- 2009.03.05.
Aki esetleg mégis úgy gondolná, mi köze mindehhez, annak ajánlanám szíves figyelmébe Martin Niemüller, a német protestáns lelkipásztor gondolatait.
"Amikor elvitték a kommunistákat, én hallgattam, mert nem voltam kommunista. Amikor elvitték a szociáldemokratákat és a szakszervezeti embereket, én hallgattam, mert sem szociáldemokrata, sem szakszervezeti ember nem voltam. Amikor eljöttek és elvitték a zsidókat, én hallgattam, mert nem voltam zsidó. És amikor eljöttek és elvittek engem, már nem maradt senki, aki szólhatott volna értem."
| Vígh Károly
- 2009.03.05.
„Magyarországon és máshol is (Szlovákiában is- a szerk. megj.) láttuk és megéltük, hogy a történelmi traumák és frusztrációk önsajnálatból történõ ápolása a nemzetekbõl a legrosszabb erõket szabadítja fel, amelyek csak a katasztrófát ismerik, és csak ebbõl táplálkoznak. Miért nem vagyunk képesek valami újat, reménytelibbet kezdeni?- kérdezi Churchill…”
| Az élet
- 2009.03.02.
Az élet egy nagy cirkusz, ahol tanár a bohóc és nebuló a közönség.
| Cikkajánló:
- 2009.03.01.
Slota sértegethet minket, klikk a képre
| Autonómia terv. klikk a Commora képre
- 2006.09.01.
|
| Szavazás a Commora Aula honlapról
- 2006.12.08.
Szavazás!
| Indult 2006.11.10-én
- 2006.11.11.
|
Véletlen link.
|
| Kukac.sk link felvidéki magyar fórum
- 2007.12.15.
|
| Rovásírás
- 2007.06.09.
| Újévi mondóka
- 2008.01.01.
Adja a Teremtő, hogy -
Minden rügyed megfakadjon!
Minden magod kihajthasson!
Minden dalod szívből jöjjön!
Minden napod tündököljön!
Minden szájat etethessél!
Minden élőt szerethessél!
Minden mi él üdvözöljön!
Minden álmod teljesüljön!
Minden bánat odébbálljon!
Minden csoda megtaláljon!
Minden napod egészségben,
Minden perced békességben
Teljen, az új esztendőben!
Úgy legyen!
Varga Ibolya
| Lao Ce
- 2008.01.24.
Egy bölcs hadvezér azt mondotta:
"Mint a vendég, nem mint a gazda:
nem vonulok hüvelyknyit előre,
inkább egy lábnyit vissza."
Ez a tétlen cselekvés,
az erőszak nélküli siker,
az ellenség nélküli háború,
a fegyvertelen győzelem.
Harcban az ellenség ócsárlása
megsérti az út-at;
ha két hadsereg összecsap,
a kíméletesebb győzelmet arat.
| Szlovák-magyar barátság
- 2009.03.14.
LONG LIVE
| Szózat
- 2009.03.14.
LINK KLIKK: Szózat
Szózat ének
| Vörösmarty Mihály Szózat
- 2009.03.14.
Hazádnak rendületlenül
Légy híve, oh magyar;
Bölcsőd az s majdan sírod is,
Mely ápol s eltakar.
A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.
Ez a föld, melyen annyiszor
Apáid vére folyt;
Ez, melyhez minden szent nevet
Egy ezredév csatolt.
Itt küzdtenek honért a hős
Árpádnak hadai;
Itt törtek össze rabigát
Hunyadnak karjai.
Szabadság! itten hordozák
Véres zászlóidat,
S elhulltanak legjobbjaink
A hosszú harc alatt.
És annyi balszerencse közt,
Oly sok viszály után,
Megfogyva bár, de törve nem,
Él nemzet e hazán.
S népek hazája, nagy világ!
Hozzád bátran kiált:
"Egy ezredévi szenvedés
Kér éltet vagy halált!"
Az nem lehet, hogy annyi szív
Hiába onta vért,
S keservben annyi hű kebel
Szakadt meg a honért.
Az nem lehet, hogy ész, erő,
És oly szent akarat
Hiába sorvadozzanak
Egy átoksúly alatt.
Még jőni kell, még jőni fog
Egy jobb kor, mely után
Buzgó imádság epedez
Százezrek ajakán.
Vagy jőni fog, ha jőni kell,
A nagyszerű halál,
Hol a temetkezés fölött
Egy ország vérben áll.
S a sírt, hol nemzet sülyed el,
Népek veszik körul,
S az emberek millióinak
Szemében gyászköny ül.
Légy híve rendületlenül
Hazádnak, oh magyar:
Ez éltetőd, s ha elbukál,
Hantjával ez takar.
A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.
| Hun imádság
- 2009.03.14.
Kr.u. 410-460-ban keletkezett. Hun ezüstveretes szíjvégen rovásírással írva, a Kijevi Nemzeti Múzeumban van. A kijevi múzeumban őrzött hun övvereten, szíjvégen levő rovásírásos ima gyönyörű.
HUN IMÁDSÁG
MIATYÁNK ISTENÜNK
BENNÜNK VAN ORSZÁGOD.
ELŐTTÜNK SZENT NEVED
TÖRVÉNY AKARATOD.
MINDENNAPUNK GONDJÁT,
MAGADON VISELED.
BŰNEINKET MINT MÁSNAK,
NEKÜNK ELENGEDED.
TE KEZED VEZET
KÍSÉRTÉSEKEN ÁT,
S LEFEJTED RÓLUNK
GONOSZ JÁRMÁT.
TIÉD A NAGYVILÁG
ÖSSZES HATALMA, ÜDVE,
MINDÖRÖKTŐL KEZDVE,
LEGYEN MINDÖRÖKRE.
| Petõfi Sándor: A szájhõsök
- 2009.03.17.
Meddig tart ez őrült hangzavar még?
Meddig bőgtök még a hon nevében?
Kinek a hon mindig ajkain van,
Nincsen annak, soha sincs szivében!
Mit használtok kofanyelvetekkel?
Évrül-évre folyvást tart a zaj,
És nem ott-e, ahol volt, a nemzet?
Nincs-e még meg minden régi baj?
Tenni, tenni! a helyett, hogy szóval
Az időt így elharácsoljátok;
Várva néz rég s oly hiába néz az
Isten napja s a világ reátok.
Nyujtsátok ki tettre a kezet már
S áldozatra zsebeiteket,
Tápláljátok végre a hazát, ki
Oly sokáig táplált titeket.
Áldozat s tett, ez a két tükör, mely
A valódi honfiút mutatja,
De ti gyáva s önző szívek vagytok,
Tettre gyávák s önzők áldozatra.
Hiszem én, hogy mint a fák tavasszal,
Megifjodnak a vén nemzetek,
De ti hernyók új lombot nem adtok,
Sőt a régit is leeszitek.
S oh mi vakság! fölemelte még a
Népszerűség őket paizsára,
Az elámult sokaság, miképen
Megváltóit, karjaiba zárja.
Megváltók? ők a hon eladói,
Elveszünk ez ordítók miatt...
Rólok tudja ellenünk, hogy félünk,
Mert a félénk eb mindég ugat.
Én ugyan nem állok a sereghez,
Mely kiséri őket ujjongatva,
És ha egykor közibök vetődöm,
Nem egyébért lépek e csapatba,
Csak azért, hogy fölfordítsam majd ez
Ál nagyok győzelmi szekerét,
S haragomnak ostorával vágjam
Arcaikra a bitó jelét!
Petőfi Sándor
| Soviniszta
- 2009.03.26.
Illyés Gyula szerint patrióta az, aki jogot véd, soviniszta az, aki jogot sért.
| Táncsics Mihály:
- 2009.03.30.
Az egyenlő szabadság
és az egyenlő jogok teszik
a forrást, melybül
mindenki egyaránt
meríthet jólétet,
bolgogságot, áldást.
| József Attila
- 2009.04.03.
«az igazat mondd, ne csak a valódit,
a fényt, amelytől világlik agyunk,
hisz egymás nélkül sötétségben vagyunk.»
(József Attila)
| A harc, melynek nincs győztese
- 2009.05.18.
Miért ne-ken
| Nyelvlecke
- 2009.05.18.
Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke
2009.3.11
Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke
Egyik olaszóra során,
Ím a kérdés felmerült:
Hogy milyen nyelv ez a magyar,
Evrópába hogy került?
Elmeséltem, ahogy tudtam,
Mire képes a magyar.
Elmondtam, hogy sok, sok rag van,
S hogy némelyik mit takar,
És a szókincsben mi rejlik,
A rengeteg árnyalat,
Példaként vegyük csak itt:
Ember, állat hogy halad?
Elmondtam, hogy mikor járunk,
Mikor mondom, hogy megyek.
Részeg, hogy dülöngél nálunk,
S milyen, ha csak lépdelek.
Miért mondom, hogybotorkál
Gyalogol, vagy kódorog,
S a sétáló szerelmes pár,
Miért éppen andalog?
A vaddisznó, hogy ha rohan,
Nem üget, de csörtet - és
Bár alakra majdnem olyan
Miért más a törtetés?
Mondtam volna még azt is hát,
Aki fut, mért nem lohol?
Miért nem vág, ki mezőn átvág,
De tán vágtat valahol.
Aki tipeg, mért nem libeg,
S ez épp úgy nem lebegés, --
Minthogy nem csak sánta biceg,
S hebegés nem rebegés!
Mit tesz a ló, ha poroszkál,
Vagy pedig, ha vágtázik?
És a kuvasz, ha somfordál,
Avagy akár bóklászik.
Lábát szedi, aki kitér,
A riadt őz elszökell.
Nem ront be az, aki betér . . .
Más nyelven, hogy mondjam el?
Jó lett volna szemléltetni,
Botladozó, mint halad,
Avagy milyen őgyelegni?
Egy szó - egy kép - egy zamat!
Aki "slattyog", mért nem "lófrál"?
Száguldó hová szalad?
Ki vánszorog, mért nem kószál?
S aki kullog, hol marad?
Bandukoló mért nem baktat?
És ha motyog, mit kotyog,
Aki koslat, avagy kaptat,
Avagy császkál és totyog?
Nem csak árnyék, aki suhan,
S nem csak a jármű robog,
Nem csak az áradat rohan,
S nem csak a kocsi kocog.
Aki cselleng, nem csatangol,
Ki "beslisszol", elinal,
Nem "battyog" az, ki bitangol,
Ha mégis: a mese csal!
Hogy a kutya lopakodik,
Sompolyog, majd meglapul,
S ha ráförmedsz, elkotródik.
Hogy mondjam ezt olaszul?
Másik, erre settenkedik,
Sündörög, majd elterül.
Ráripakodsz, elódalog,
Hogy mondjam ezt németül?
Egy csavargó itt kóborol,
Lézeng, ődöng, csavarog,
Lődörög, majd elvándorol,
S többé már nem zavarog.
Ám egy másik itt tekereg,
-- Elárulja kósza nesz -
Itt kóvályog, itt ténfereg. . .
Franciául, hogy van ez?
S hogy a tömeg mért özönlik,
Mikor tódul, vagy vonul,
Vagy hömpölyög, s mégsem ömlik,
Hogy mondjam ezt angolul?
Aki surran, miért nem oson,
Vagy miért nem lépeget?
Mindezt csak magyarul tudom,
S tán csak magyarul lehet. . .!
A magyar nyelv szépségeiről sokat lehetne beszélni, hiszen nem csak Európában számít egyedülállónak. Az angolok például már nem értik Shakespeare 1600-as évek körül íródott műveit, azok eredeti nyelvezetét "óangolnak" nevezik. Érdekes belegondolni, hogy az azóta eltelt majd' 400 évben mennyit változott a nyelvük. Velük ellentétben azonban mi, magyarok a mai napig megértjük pl. az Ómagyar Mária Siralom 1300as évekre datált hangzását.
...és, hogy mit mondanak a külföldiek a magyar nyelvről? Néhány idézet:
Grimm Jakab meseíró (XIX. század), aki egyben az első német tudományos nyelvtan megalkotója is: "a magyar nyelv logikus és tökéletes felépítése felülmúl minden más nyelvet".
N. Erbersberg bécsi tudós (XIX. század): "Olyan a magyar nyelv szerkezete, mintha nyelvészek gyülekezete alkotta volna, hogy meglegyen benne minden szabályosság, tömörség, összhang és világosság."
George Bernard Shaw drámaíró (az amerikai CBC-nek adott interjújában sokkal bővebben kifejtve) mondta: "Bátran kijelenthetem, hogy miután évekig tanulmányoztam a magyar nyelvet, meggyőződésemmé vált: ha a magyar lett volna az anyanyelvem, az életművem sokkal értékesebb lehetett volna. Egyszerűen azért, mert ezen a különös, ősi erőtől duzzadó nyelven sokszorta pontosabban lehet leírni a parányi különbségeket, az ér zelmek titkos rezdüléseit."
Grover S. Krantz amerikai kutató: "A magyar nyelv ősisége Magyarországon /.../ meglepő: úgy találom, hogy átmeneti kőkori nyelv, megelőzte az újkőkor kezdetét /.../ az összes helyben maradó nyelv közül a magyar a legrégebbi."
Ove Berglund svéd orvos és műfordító: "Ma már, hogy van fogalmam a nyelv struktúrájáról, az a véleményem: a magyar nyelv az emberi logika csúcsterméke." (Magyar Nemzet 2003. XII. 2. 5. o.)
Teller Ede atomfizikus halála előtt pár évvel ezt mondta Pakson: "...Új jeles felfedezésem, miszerint egy nyelv van, s az a magyar." (Mai Nap, Budapest, 1991. 9.)
Nem különös-e, hogy a magyar tudomány minden erőt bevetve igyekszik lefokozni a magyar nyelvet, ám a külföldi szakvélemények ennek az ellenkezőjét hangsúlyozzák: nyelvünk egyedülálló nagyszerűségét, ősiségét, mi több, van ki a magyar nyelv Kárpát-medence-i ősi volta mellett is kiáll.
A genetikai eredményekből már tudjuk: teljes joggal.)
De ne csak a nyelvünket, hanem annak teremtő erejére vonatkozó véleményekre is figyeljünk:
Isaac Asimov scifi író: "Az a szóbeszéd járja Amerikában, hogy két intelligens faj létezik a földön: emberek és magyarok."
Enrico Fermi olasz atomfizikustól mikor megkérdezték, hogy hisz-e az űrlakókban, azt válaszolta: "Már itt vannak, magyaroknak nevezik őket!"
A magyar anyanyelvű nagy matematikusok is többször vallották: hja, magyar anyanyelvvel könnyű nagy matematikusnak lenni.
/VARGA CSABA : Mire lehet büszke a magyar (részlet)/
És ami mosolyt csalhat az arcotokra: Gyimóthy Gábor (Firenze 1984. X. 12.) Nyelvlecke című írása. Figyeljétek meg, hogy a mozgást kifejező igére hányféle szinonimát használ! Már kétszer is nekiugrottam, hogy átszámoljam, de egyszer 63 jött ki, másszor meg 81 - de talán a számok annyira nem is lényegesek, mint a magyar nyelv gazdagságának ténye. Talán nincs is a földön még egy ilyen nyelv, mint a mienk! Szerintem joggal lehetünk büszkék rá.
Forrás: Transylvania, 40 évf. 2. szám.
beküldő: olvasó
|
|
|
