Odosiateľ:
Bósza János, ul. Františkánov 66/28, 94501 Komárno

Podanie na Ústavný súd SR:

Adresát:
Ústavný súd Slovenskej republiky
Hlavná 110
042 65 Košice

V Komárne, dňa 2.3.2011



Žiadam Ústavný súd SR za základe čl. 125 odst. (1), čl. 127, odst. (1) a čl. 128 o právny výklad ústavy článok č.5:

Čl.5

(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.

Žiadam, aby Ústavný súd SR zistil, či odst. 2 nie je v rozpore prijatým vládnym zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. V konaní pred ústavným súdom sa vždy namieta rozpor časti, alebo celého zákona voči konkrétnemu článku ústavy.

Rozpor zákona s JEDINÝM ustanovením ústavy je dôvodom pre protiústavnosť zákona. Čl. 5 odst. (2) je eventuálne je rozpore prijatým vládnym zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.

Mimo protiústavnosti zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve súčasne zákon porušuje aj ľudské práva a slobody čl. 12 Ústavy SR:


Čl.12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Návrh:

Navrhujem, aby Ústavný súd SR podľa čl. 5 odst. 2 a č. 12 vydal nález, že prijatý vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve je v rozpore Ústavou SR minimálne s JEDINÝM ustanovením ústavy čl. 5 odst. (2), čo je dôvodom pre protiústavnosť zákona.

Mimo protiústavnosti zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve súčasne zákon porušuje aj ľudské práva a slobody čl. 12 odst. (1), (2), (3) a (4) Ústavy SR:



Odôvodnenie:


Dňa 26.5.2010 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený v 3. čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Účelom zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší spôsob straty štátneho občianstva Slovenskej republiky. Zákon ustanovuje stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ex lege (zo zákona, podľa zákona ) ako následok nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle

„(16) Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

Ústava v článku 5 odsek 2 uvádza, že „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli“.

Kant rozlišuje medzi heteronómiou a autonómiou vôle. Naša vôľa môže byť určovaná zákonmi, ktoré sú buď v našom vlastnom rozume (autonómia), alebo sú nám diktované zvonku (heteronómia). Kant tvrdí, že všetky etické systémy sú založené na heteronómii, pretože kladú ideál dobra a dobrej vôle mimo človeka. On je však zástancom autonómie vo vôli; verí, že človek z vlastného rozumu dokáže určiť na základe vpísaného mravného zákona, čo je dobré.


Demokracia je taký druh politického zriadenia, ktorý umožňuje všetkým dospelým a plnoprávnym občanom účasť na vláde, na spravovaní a riadení štátu. Demokracia vychádza z princípu uznania slobody a rovnosti občanov.

štátna moc = služba občanom – štát má slúžiť ľudom a nie naopak

princíp suverenity ľudu – jedine ľud je zdrojom moci štátu. Bez ľudu by štát moc nemal

princíp deľby moci – Moc sa v štáte delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu

vzťah občana a štátu – tento je vymedzený právnym poriadkom štátu.

základné ľudské práva a slobody sú zakotvené a garantované právnym poriadkom

politické rozhodnutia vychádzajú z princípu – rozhoduje väčšina. Avšak dbá sa aj na ochranu menšiny.


Priama a nepriama demokracia
Priamou demokraciou sa rozumie hlavne taká demokracia, kde sa občania priamo zúčastňujú na rozhodnutiach o veciach verejných. Takáto forma existovala len v časoch antického Grécka. Dnes je táto forma demokracie kvôli počtu obyvateľstva nemožná. Dnes však existujú prvky priamej demokracie a to hlavne referendum, alebo plebiscit.
Nepriamou (zastupiteľskou) demokraciou sa rozumie účasť občanov na politickom rozhodovaní prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý zastupuje jeho vôľu v orgánoch štátu, samospráve obcí a miest a pod. Nepriama demokracia sa vyskytuje vo všetkých dnešných demokratických štátoch. Svojich zástupcov (politická strana, hnutie, združenie, nezávislý člen) si občania volia vo voľbách.
Nepriama demokracia zachováva podstatné znaky vlády ľudu:


1.
rovnosť – každý občan v štáte si je rovný a môže byť zvolený do verejnej funkcie
2.
pluralita – občan si môže zvoliť svojho zástupcu (politický subjekt) v slobodných voľbách.
3.
dočasnosť – volený zástupca je volený na istý čas, nie však na stálo. Moc má v rukách len na isté obdobie.
4.
kontrola – moc je pod kontrolou opozície v parlamente a rôznych nezávislých kontrolných orgánov a
združení.
5.
väčšinový prístup – platí to o čom rozhodne väčšina.



Európsky dohovor v článku 6 stanovuje zmluvným štátom povinnosť ustanoviť vo svojej legislatíve, ktoré osoby musia nadobudnúť jeho občianstvo (odseky 1 a 2). Ukladá im povinnosť ustanoviť možnosť naturalizácie osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území (odsek 3). A vymenúva, ktorým kategóriám osôb by mal štát uľahčiť nadobudnutie občianstva (odsek 4).

Európsky dohovor o občianstve je založený na tom, že sa snaží odstrániť fenomén "bezdomovectva" - jeho tvorcovia nechceli, aby existovali ľudia, ktorí nemajú žiadne štátne občianstvo. Z toho mi vyplýva, že dohovor nejako priamo problém viacnásobného občianstva moc nerieši.

Vôľu občana neetické, ba nedemokratické určovať zákonmi. Zo zákona z 26.5.2010 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

Skutočnosti je situácia iná, nakoľko ústava hovorí o niečo inom o tom, že „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli“. Občan kto chce nadobudnúť občianstvo iného štátu nechce stratiť občianstvo SR. Tak považovať akt nadobudnutia občianstva iného štátu súčasne aj za akt vzdanie občianstva SR je obyčajným výmyslom. V demokracií ako aj na základe Ústavy SR , štátna moc = služba občanom – štát má slúžiť ľudom a nie naopak. Štátna moc nemôže určovať pravidla tak, ako mu to vyhovuje, to je v rozpore demokratickými princípmi štátu a ústavy. Nepriama demokracia garantuje každému občanovi bez výnimky dodržiavanie ľudských, občianskych a politických práv. Základným ľudským, občianskym a politickým právom je aj rozhodovať, že mimo občianstva SR môže občan nadobudnúť aj občianstvo iného štátu. Vôľa človeka nesmeruje o stratu občianstva SR, ale k autonómie vôli. Občan z vlastného rozumu dokáže určiť na základe vpísaného mravného zákona, čo je dobré a nie protiústavne.

Otázka "straty" a "odňatia" alebo "pozbavenia" občianstva v zmysle Ústavy SR je riešená povrchne. Ústava vymedzuje jednu jedinú hranicu, ktorú nesmie pri uplatnení tejto kompetencie prekročiť (čl. 5 ods. 2): "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. " Vôľa človeka je nadobudnutie ďalšieho občianstva a nie strata občianstva SR. Zákon čo je v rozpore skutočnou vôľou občana nemôže byť ústavným a je neplatným zákonom.

Kant tiež tvrdí, že zákony teoretického rozumu majú charakter nutnosti, zatiaľ čo zákony praktického rozumu majú charakter požiadavky resp. príkazu, ktorý môžeme splniť, alebo nie. Preto nazýva príkazy praktického rozumu imperatívmi. Imperatív môže byť podmienený (hypotetický) a nepodmienený (kategorický).

Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Podľa Kanta je to základný etický zákon, mravná zásada, ktorá núti človeka vykonať nejaký čin (alebo mu v tom bráni) bez ohľadu na osobný záujem alebo zisk vyplývajúci z tohto činu.

Tento zákon vyžaduje, aby každý konal tak, aby sa pravidlo jeho osobného konania mohlo stať pravidlom konania pre všetkých. Skutok, čin bude morálny len vtedy, ak vychádza z rešpektovania mravného zákona.

Občan je pánom svojej vôle a poslanec je otrokom svojho svedomia.

V našom prípade zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR je nemorálne, je proti vôle občana a je v rozpore Ústavou SR. To, čo nie je priamo zakázané, to je dovolené. Ústava nezakazuje dvojaké občianstvo, tak je to povolené, ako slobodná vôla občana, človeka.

Bósza János, občan SR

feladó János Bósza
címzett "ustavnysud@e-podanie.sk"
dátum 2011. március 2. 20:12
tárgy Podanie na ústavný súd vo veci št.obč.
küldő gmail.com

Hozzászólások:

tutajós írta:
abraka, szerintem jogilag van egy kiskapu - tegyél kozjegyzó elótt még most egy nyilatkozatott, hogy onszántadból semmilyen esetben nemszándékozol sem most sem a jovóben lemondani a szlovák állampolgárságodról, így \\\\\\\" onszátság \\\\\\\" vélelme negóciós érvényú, ezt már utánna perelhetnéd Strasszburgban ha valaki ennek ellenére megfosztana tólle valós vagy akár mondvacsinált urugyel, de sietni kell a kozjegyzói dátum nemlehet régebbi mint az esetleges feljelentés ellened !


No ez okos ötlet, de ha elfajulnak a dolgok, azt nekik kéne bizonyítani, azzal, hogyha valaki felveszi az MO-s állampolgárságot egyúttal lemond a szlovákról. Ez egy abszurd dolog, ami semmilyen bíróságon tartósan nem lehet eredményesen megvédeni. Ha én cukrot akarok venni az üzletben, az nem jelenti azt, hogy a kenyérről le kell mondanom csak azért, mert valaki ezt állítja. Ha ilyen az SK jogrendje, akkor az állampolgárok ellen irányul és diszkriminatív, mind a kettőt az alkotmány tiltja, semmiféle nemzetközi bíróságon nem állná meg a helyét. Az Sk alkotmányában benne van, a hatalom főbirtokosa a polgár, ő mindent megtehet, ami nem ellentétes az alkotmánnyal, az alkotmány pedig nem tiltja a 2állampolgárságot, sőt az alkotmányban benne van, senkit nem lehet megfosztani állampolgárságától, ha arról szabad akaratából nem mond le, én pedig a kenyérről nem mondtam le. Ha a polgár a hatalom igazi birtokosa, vajon a hatalmával szemben milyen erők léphetnek fel? Ezért kell ezt alkotmánybíróságra vinni és nagy médiavisszhangot adni. Polgár mindent csinálhat, amit az alkotmány nem tilt, az állami szervek pedig csak azt csinálhatják, amit az alkotmány nekik megenged. A polgárok diszkriminációját az állami szerveknek a törvények és az alkotmány sem engedélyezi. Erre kéne alapozni és az ügy megnyerhető, ha egyedül maradok ebben a témában is, akkor a toportyánok felfalnak ez igaz, most rajtatok a sor, hogy tegyetek magatokért valamit.
abraka
2011-03-04 09:09:51
Idézet
Tudod ezen már túl vagyok, már közelebb vagyok a hatikszhez, mint ahhoz, hogy most megijedjek. Abban igazad van bárkire bármit rá lehet kenni és úgy, hogy azt még csak kivédeni sem tudja az ember. De akkor mi a megoldás? megalkuvó sohasem voltam, sok hibát követtem el az életemben, de nyalni és talpnyalója sohasem voltam senkinek. Elüthet az autó, súlyosan megbeteghetek, vagy csak egyszerűen eltünhetek, vagy egy műtét nem fog sikerülni, stb. De, hagyjuk ezt, ez mindenkivel megtörténhet, ahhoz nem kell politikusnak lenni.
abraka
2011-03-04 08:56:26
Idézet
abraka, szerintem jogilag van egy kiskapu - tegyél kozjegyzó elótt még most egy nyilatkozatott, hogy onszántadból semmilyen esetben nemszándékozol sem most sem a jovóben lemondani a szlovák állampolgárságodról, így \" onszátság \" vélelme negóciós érvényú, ezt már utánna perelhetnéd Strasszburgban ha valaki ennek ellenére megfosztana tólle valós vagy akár mondvacsinált urugyel, de sietni kell a kozjegyzói dátum nemlehet régebbi mint az esetleges feljelentés ellened !
tutajós
2011-03-04 08:54:54
Idézet
Abraka, ebben a mostani abszurdisztánban minden lehetséges, csak várd ki a végét, lehet neked is van pár jóakaród aki majd esetleg rádfoghat valami abszurdumot és nemtudod majd bizonyíttani hogy nincs - mert neked nem címet a búnosséged sem az ártatlanságod bizonyíttani, de ahogy a tavalyi Bp. Kozponti bíróság jogerós itélete is leszogezi - elég a hatóság vélelme, kész !
Mehetsz aztán jajgatni a magyr parlamentbe, vagy a Sándorpalota kuszobén éhségsztrájkolni, nemfogod tudni bebizonyíttani hogy nemkérted, nematdák meg - mert nemadnak ki infót sem így, sem úgy.
Elveszted majd épp eszed, még az uzletedet sem fogot tudni kiadni meg a fájós lábad gyógyittani, hontalaná tétetnek ha akarnak, ez a nagy budos helyzet, a most meg rohog a markában rajtad meg minden szerencsétlen foldonfutóvá tétetett honatlanon !
tutajós
2011-03-04 08:34:19
Idézet
Nézd tutajos, ezt nem azért adtam be, hogy bárkivel jogi vitába szálljak, mert én nem vagyok jogász. DE!!! Ha az emberi méltóságomat, emberi jogaimat és magát az alkotmányt is sért egy törvény, akkor az ellen fel kell lépni, mégha a bíróság ellenünk dönt akkor is. A kanti szabad akaraton kívül nincs nagyobb emberi jog, ezt Kant már a feudalizmus korában kijelentette. Akkor most mikor \"dühöng\" a demokrácia jön néhány nyavalyás soviniszta és azt mondja erre meg arra nincs jogom, jogunk, mert nekik az nem tetszik. Ez így nem kóser, ez így nem alkotmányos, sőt az alapvető jogainkat sérti. Állítani valamit, hogyha én a B pontra utazok, akkor biztosan ezáltal az A-ra is eljutok, az egy abszurd dolog. Vagyis azt állítani, hogyha én felveszem a magyar állampolgárságot, akkor az annyit jelent, hogy akaratból lemondtam a szlovákról, ezért az megvonhatják, ez a szemtelenség és a méltóságom, jogaim megsértésének a netovábbja.
abraka
2011-03-04 08:26:32
Idézet
abraka - valaki most esetleg rádfogja hogy igényelted a magyar állampapírt, nos mehetsz Te ahová akarsz, nemtudod bebizonyíttani hogy nemigényelted, mivel élve dr. Semjén Zsolt szavaival a mahgyar koztársaság semmiféle olyen adatot nemszolgál ki ami az állampolgárságot érintheti. Pont !
...Európsky dohovor o občianstve je založený na tom, že sa snaží odstrániť fenomén \\\"bezdomovectva\\\" - jeho tvorcovia nechceli, aby existovali ľudia, ktorí nemajú žiadne štátne občianstvo. Z toho mi vyplýva, že dohovor nejako priamo problém viacnásobného občianstva moc nerieši...
Az ordogi ebben az, hogy nem a búnosségedet bizonyítják, de neked nincs reál lehetóség hogy az ártatlanságod bizonyítsd, és ez bizony úgy van - két felvidéki ember, apa és alapiskolás fiát 2009. március 15-én Budapesten a magyar hatóságok meghurcoltak, bebortonoztek csak azért mert a rendórség \\\" vélelme \\\" szerint \\\" az Unnepet akarták megzavarni !
Magyar igazolványal rendelkezó ( ezt fel is mutatták a motozásnál ) ember, apa és kisgyermeke !!!
És elég a hatóság vélelme, nem, nem az ártatlanság vélelme, hanem a hatóságé !
A bíróságon pedig hiába bizonyították ( video, tanuvallomás, stb. ) hogy nem volt ilyen \" akaratuk \" az elnemkovetett akaratot elég a hatóságnak vélelmezni, és nincs az az eró ami ezt kitudná magyarázni, punktum ! Érted ?
Megalázva, bortonben psichikai, fizikai terrornak kitéve ( Fuggetlen rendészeti bizotság látleletei ) máig senki nemrehabilitálta óket, a nyakukba varta a gyurcsány regnálta bíróság is hogy BUNOSOK !
Mivel \\\" csak \\\" kihágást \\\" kovettek el, még feljebbezni sem tudtak, ez a nagy budos helyzet, abraka !
tutajós
2011-03-04 08:16:45
Idézet
Elküldtem a bummnak, fel is hívtak, kérdeztek, de mégsem közölték le, azt hittem a pontosítás végett hívtak, nem értem miért nem jelent meg írás róla, pedig fontos, hogy közösen tökélesítsük, de a titokban tartása nem segít, megint csak vádaskodás lesz a vége, hogy rosszul van megírva. Nem magamat akarom népszerűsíteni, hanem segíteni egy olyan törvény eltörlését, ami emberi jogokat, a szabad akaratot sérti, ami alappillére a demokráciának és ellentétes az alkotmánnyal is. Segítsetek, akár anonim módon lehet.