Odpoveď na list jednej z poslankýň
2008.9.16
Vážená pani poslankyňa !
Ing. Magda Košútová
poslankyňa NR SR, Smer-SD
Veľmi ma potešilo, že práve od Vás som dostal prvú e-mailovú odpoveď na môj otvorený list. Pokúsim sa na Vami položené otázky dať jednoduché a logické odpovede. Vo svojom liste ma žiadate o to, aby som upresnil v akom zmysle a kde nie sú dodržiavané rovnaké práva, ako i to, čím sme diskriminovaní ako menšina.
Po prvé my nie sme menšina, ale súčasť maďarského národa, žijúca mimo hraníc Maďarskej republiky, ešte toho času pričlenená s územím k bývalému Československu a toto všetko sa udialo o nás, bez nás. Napriek tomu, že nad nami vytyčovali hranice, my, rodnú zem nezanechajúci, domy a hnuteľnosti za sebou neponechajúci, žijúci na súčasnom území Slovenska ešte stále patríme k maďarskému národu, sme stále súčasťou maďarského národa. S pojmom národnosť sme zvykli označovať len príslušnosť jednotlivca patriaceho k nejakému národu alebo k etniku. Takto je slovenskej národnosti ten, kto patrí k slovenskému národu, a maďarskej národnosti ten, kto patrí k maďarskému národu, nezávisle od toho, kde a v akej forme vytýčili nad nimi hranice. Teda na Slovensku žijú občania slovenskej národnosti, maďarskej národnosti ako aj občania iných etník.
Prvú najviditeľnejšiu diskrimináciu časti maďarského národa, možno nájsť v samotnej ústave, kde v prvej odstavci preambuly vyzdvihujú len Slovákov ako štátotvorný národ, ktorému prislúcha viac práv. My Maďari sme vo Vašich očiach jednoducho len menšinou, čiže niktoši, ktorí môžu mať len jedno právo, právo byť ticho, poslúchať a strpieť ponižovanie a asimiláciu, ba čo viac, očakávate, aby sme Vám boli za tento nadštandardný európsky právny stav povďačný, lebo Vy ste to takto všade vo svete nastavili, pokiaľ je niekde reč o ústavných ľudských právach odtrhnutého horno-zemskej časti maďarského národa. Už pred rokom som žiadal v otvorenom liste pána prezidenta Gašparoviča, aby vyplývajúc z práv hlavy štátu a svojich kompetencií v tej to veci pôsobil ako prezident všetkých občanov, aby nie len slovenský národ bol uznaný štátotvorným činiteľom, ale aj tu žijúca časť maďarského národa, ktorá na tom istom mieste žije tisíc rokov v domoch svojich otcov a matiek. My za to nemôžeme, že pod vplyvom veľkej politiky nad našimi hlavami dochádzalo k rôznym zmenám hraníc.
Preto nepovažujem za správne, že preambula ústavy uznáva za štátotvorného činiteľa len slovenský národ: toto preukázateľne znamená diskrimináciu ostatných občanov SR hovoriacich inou materinskou rečou a patriacich k inému národu. Teraz Vás prosím nedôjdite s tým, že na pravej strane Dunaja sa nachádza Maďarsko, a pokiaľ sa nám tento stav neľúbi, môžeme ísť domov do Maďarska. To píšem aj preto, lebo na list zaslaný prezidentovi Gašparovičovi reagoval pán Slota a odkázal, že pokiaľ nám tu nie je dobre, môžeme ísť domov do Maďarska. Môj domov je tu, na území dnešného južného Slovenska, tu som sa narodil a tu by som chcel aj naďalej žiť, teda nech ma, a ani iných, nikto nevyháňa z vlastnej domoviny. My sme Vás po Trianone napriek všetkému prijali, na Maďarmi obývané územia prichádzali vojaci, úradníci, železničiari, a to len s jedným cieľom, aby Maďarov vyhnali zo svojich domovov.
Silou a manipuláciou sa to vtedy nepodarilo, teda prizvali na pomoc pravdu väčšiny, ktorá sa volala rafinovaná asimilácia, potmehúdske zákony a neskôr Benešove dekréty.
V súčasnosti diskriminujú, trestajú horno-zemskú časť maďarského národa, ktorá dodržuje a ctí zákony, mlčí a trpí ponižovania, pomocou ekonomickej moci, peniazmi, uprednostňuje sa ekonomická asimilácia. Pýtam sa, do kedy sa dá toto bez slova strpieť? Vy sa neobávate toho, že raz sa pohár preplní a ponižovaní synovia maďarského národa sa prihlásia za svoje rovnaké práva a jednotne vykríknu, no a teraz, bratia Slováci, takto už to pokračovať nemôže, čo patrí vám, to má patriť aj nám. Áno patrí, lebo v Ústave SR, vo Vašej ústave sa nachádza v článku 12, že každý občan Slovenska má rovnaké práva a rovnakú dôstojnosť. Diskrimináciu a ponižovanie nemožno nazvať rovnoprávnym ani dôstojným správaním.
Tento list píšem po maďarsky, aby som konkrétne dokázal, čo vlastne znamená to slovo: rovnoprávnosť, ktoré sa nachádza aj vo Vami spracovanej ústave. V mojom prípade to znamená to, že vo svojich všetkých vyjadreniach, na každom mieste, na ulici, v úradoch, všade môžem používať svoj materinský jazyk – maďarčinu.
Nech ma nikto neposiela do Maďarska, nech nikto nechce vykynožiť moju rodinu (ako to možno niekedy čítať aj v takých slovenských fórach ako je Sme, Nový čas atď.) len preto, že bojujem za rovnoprávnosť pomocou ústavných prostriedkov. Nech mi nikto nechce nahovoriť, že čo je pre mňa dobré, hlavne nie jeden minister slovenskej národnosti, ktorý nevie ani po maďarsky, a on nás chce poučovať, že ako sa má učiť školáčik, ktorého materinská reč je maďarčina, v akom počte vyučovacích hodín má absolvovať slovenský jazyk, čo pre neho samotného predstavuje taký istý cudzí jazyk ako napríklad angličtina alebo nemčina pre Vás. Áno, patrilo by sa, aby sa každý občan Slovenska naučil poriadne po slovensky, avšak to, že ako sa toto má uskutočniť, v akom počte hodín a v akej forme, nech je to na našom rozhodnutí.
Pokiaľ vychádzame z rovnoprávnosti, tak podľa mňa nech je povinným jazykom aj jazyk menšiny v každej takej slovenskej škole, ktorá sa nachádza v meste alebo dedine, kde pomer v menšine žijúceho obyvateľstva je nad 8-10 %. Toto by bolo prirodzené a podľa pravidiel rovnoprávnosti aj jedine demokratické riešenie. Takto by mohla spoznať z prvej ruky aj slovenská mládež naše tisícročné spolužitie, zaužívané národné zvyklosti, históriu, snáď môžem povedať: naše spoločné dejiny. Ich predstavy o susednom národe, o obyvateľoch susedného domu, o ich životnom štýle, spôsobe myslenia, by takto neboli vytvárené a ovplyvnené inými. Mohli by sa podľa vlastného usúdenia rozhodnúť, kto je koho priateľ alebo nepriateľ.
Som si vedomý toho, že tu nie je reč o tom, že toto všetko by sa nedalo realizovať, poprípadne, že by tento môj návrh bol v rozpore so zákonmi, ale je reč o tom, že by toto všetko narúšalo znetvorený duchovný svet niektorých politikov, ktorí nenávidia Maďarov a potom by už by nemohli zneužívať päťmiliónový národ ako prostriedok svojej nenávisti voči Maďarom, klamať ich tým, že každý Maďar vstáva a ľahne si len s jediným cieľom: aby Slovákov vyhubil a zmocnil sa ich slovenskej materinskej zemi.
My nechceme od nikoho nič ukradnúť, my chceme len naše rovnaké práva obsiahnuté aj v Ústave, slobodné používanie svojho jazyka, vyhlásenie nášho jazyka za úradný a jeho používanie v úradnom styku na miestach, kde menšina predstavuje viac ako 8-10 % obyvateľstva, chceme nami riadený vlastný školský systém, a nami riadenú vlastnú kultúru, jednoducho povediac chceli by sme nájsť znovu domovinu tam, kde naši predkovia postavili svoje domy, a hlavne by sme chceli to, aby sme vo vlastnej kuchyni, vlastné jedlo mohli uvariť podľa vlastnej chuti, aby nie Slovák zo Žiliny nám povedal, že čo je dobré pre Maďara, či bryndzové halušky alebo perkelt s haluškami. Toto nech je na našom rozhodnutí.
Požiadavky horno-zemského maďarského národa:
Vychádzajúc z toho, že jednou rozhodujúcou podmienku prijatou v Kopenháge o pripojení SR k EÚ bolo zaobchádzanie s inými národnými spoločenstvami,
členstvo Slovenska v EÚ sa zakladá na predpokladoch, že splní všetky aj na túto oblasť sa vzťahujúce sa prepisy,
berúc do úvahy, že následkom právnej a spoločenskej diskriminácie, ktoré sa týka všetkých oblastí života, maďarskí obyvatelia Slovenska sú už viac než 88 rokov svystavení neustálej a nepriaznivej diskriminácii.
Jazykový zákon z pohľadu Maďarov možno považovať za bezvýznamnú prázdnu formalitu, nakoľko nič nezmenil na základnej nepriaznivej jazykovej diskriminácii.
V poslednej územnej reforme štátnej správy brali do úvahy národné zloženie obyvateľstva v rámci štátu z nášho hľadiska len negatívne, diskriminujúc Maďarov, svojvoľným, bezohľadným územným rozdelením Maďarmi obývaných území, porušujúc tým aj princíp vzájomnej pomoci uznávaný v EÚ.
Namiesto vrátenia neprávom zhabaného majetku maďarských inštitúcií a maďarských súkromných vlastníkov, tieto majetky dávajú do vlastníctva tretím osobám alebo ich zhodnotia.
Maďarské cirkvi do dnes čakajú, aby im bol vrátený ich celý majetok.
Pre duchovné opatrovanie viac než 40.0000 maďarských katolíkov, nie je maďarský biskup. Možnosti a požiadavky málopočetných, ale ešte existujúcich maďarských veriacich evangelikov augsburského vyznania sú úplne negligované.
Súčasná vláda nemá v úmysle zrušiť platnosť rasistických a s medzinárodným právom nezlučiteľných, prezidentom Benešom do platnosti uvedených dekrétov, ktoré ešte aj maďarské cirkevné zbory obviňujú z kolektívnej viny.
Na úseku vyučovania v materinskom jazyku je možné zistiť vážne nedostatky, ku škode všetkých na Slovensku žijúcich Maďarov: počet škôl s vyuč. jazykom maďarským nedosahuje oprávnený a potrebný počet vyplývajúci z pomeru maďarského obyvateľstva.
Za posledné desaťročia bola maďarská kultúra vystavená nestálemu pre ňu nevýhodnému rozlišovanie, v ktorom sa aj dnes pokračuje.
Maďarmi obývaná najmä južná časť krajiny nedostáva slovenským územiam zodpovedajúce štátne podpory ani na úseku kultúrneho, a ani na úseku hospodárskeho života, čím sa stáva nekonkurencieschopnou.
Naše požiadavky:
1. Ako členovia EÚ nechceme byť druhoradými občanmi SR. Nech sa zruší nevýhodné rozlišovanie založené na základe národnosti v každej oblasti života.
2. Žiadame, abby dodržiavali základné predpisy o európskom spolčovaní, ktoré sa týkajú demokracie, právneho štátu, rovnakého zaobchádzania, a princípu vzájomnej pomoci.
3. Žiadame zrušenie všetkých zákonov, ktoré sú v rozpore s vyššie uvedenými princípmi, medzi nimi aj Benešové dekréty!
4. Žiadame územnú autonómiu na území, ktorá sa nachádza južne od Hodža–Barthovej demarkačnej etnickej línie z roku 1918 – Horno-zemskú autonómnu provinciu: povinnú dvojjazyčnosť (slovensko-maďarskú) na území autonómie a Parlament spoločnej územnej autonómie a vlastné riadiace orgány.
5. Nech sú povinné národné jazyky všetkých menšín na celom území štátu, v každom meste a v obci, kde ich počet prevyšuje 8-10 % tam žijúceho obyvateľstva a školy s ich materinským jazykom.
6. Nech vrátia každej súkromnej osobe alebo inštitúcii neprávom odňaté vlastníctvo.
7. Nech je každý občan štátu alebo jeho potomok odškodnený za utrpenia spôsobené násilným vysťahovaním a nútenými prácami.
8. Žiadame spracovať naše spoločné dejiny v spoločných a obsahovo rovnakých učebniciach histórie.
9. Úplnú školskú štruktúru s materinským jazykom od škôlky až po univerzitu na území Horno-zemskej autonómnej provincii.
10. Rovnosť šancí vo všetkých oblastiach života!
11. Možnosť uplatňovania vierovyznania v materinskom jazyku s maďarským katolíckym biskupom a maďarskými evangelickými kňazmi a cirkevnou samosprávou.
12. Po vzniku Autonómnej provincii Honnia, oba národy, národ slovenský a národ horno-zemský maďarský nech začne rokovania o štátnej forme spojenectva s dvoma rovnoprávnymi štátotvornými národmi slovenským a horno-zemským maďarským!
Od vzniku členstva Slovenska v EÚ uplynuli 4 roky, pričom pre Maďarov žijúcich na území SR toto obdobie neprinieslo žiadne zmeny k lepšiemu v žiadnej z oblastí , čo svedčia o nedostatkoch týkajúcich sa demokracie, štátoprávnosti, princípu rovnakého zaobchádzania, ako i ľudských práv. Možno povedať, že vyskytujú sa negatívne javy, ktoré očierňujú mierové spolužitie oboch národov. Štvania pána Slotu, protimaďarské snahy pána Mikolaja, potvrdenie platnosti Benešových dekrétov, spolitizovanie veci Malinovej a protiústavné zrušenie OZ NoRe zo strany Ministerstva vnútra, žiaľ toto všetko sa deje pod tichým súhlasom Ficovej vlády .
Pri poslednej výmene vlády sa dostali k moci aj krajne pravicové slovenské nacionalistické sily, ktoré otvorene štvú k nenávisti a k nepriateľstvu. Ficova vláda reaguje na tieto neadekvátne alebo vôbec nevystupuje proti nim, a to i napriek v súčasnosti čoraz častejšie sa vyskytuúcim rasistickým vyjadreniam a činom, čím dávajú voľnú cestu nasledovateľom tejto ideológie.
Chceli by sme, aby sa začala diskusia v slovenskom parlamente ku každej z týchto tém, ktoré nie sú protiústavné a neznamenajú rozvracanie republiky, ale žiadajú len rovnoprávnosť všetkým občanom Slovenska, nezávisle od ich národnej či etnickej príslušnosti, diskusia o tom, ako a v akej forme by sa dali v memorande uvedené požiadavky zakomponovať do ústavy a realizovať v živote.
K tomuto Vás prosím o pomoc, a prosím aj všetkých demokraticky zmýšľajúcich poslancov a politikov, aby sme diskutovali úprimne, pravdovravne, aby sme na prahu nového tisícročia vytvorili spoločne základy pre mierové spolužitie našich synov a dcér, veď konečne ich budúcnosť je v stávke.
Nech nám Boh dá silu k pravdovravnosti a k činom, všetkým smelým slovenským a maďarským demokratom, aby sme tento problém riešili pri rokovacom stole a nie tárajúc a kričiac na ulici. K tomuto prosím o pomoc všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov, aby podporili a pomohli realizovať túto iniciatívu.
Chceme žiť v slobode a ľudskej dôstojnosti ako slovenskí občania, ale zároveň aj príslušníci horno-zemskej časti maďarského národa a občania Európskej únie.
Bósza János, Spolok za rovnoprávnosť
|
