Pánom Ficovi, Slotovi a Mečiarovi pre informáciu

2009.09.18.
Pánom Ficovi, Slotovi a Mečiarovi pre informáciu
Viac ako tisícsto rokov je tomu, čo Maďari došli do Karpatskej kotliny. Kronika hovorí o siedmych kmeňoch, ale v skutočnosti mohlo toho byť aj viac. Medzi tu žijúcou riedkou populáciou boli Germáni, Rimania, Slovania, hlavne nám príbuzní Avari. Z usídlencov a zo zvyškov národov, ktoré sa tu nachádzali sa plynutím času zostavil maďarský národ.
Aj slovenská história sa tvorila podobným spôsobom. Počas tisícsto rokov vnikli do Karpatskej kotliny skupiny českého, moravského, poľského, slovinského, chorvátskeho (slovenského), srbského pseudo-husitského, nemeckého, rusínskeho, ukrajinského ľudu a pozvoľna sa stali národom, vytvorili si spisovný jazyk. Toto všetko sa udialo „pod hrozitánskym maďarským útlakom“, pred nosom vlády.
V tom istom období Angličania zbavili Walesanov, Škótov a Írov ich štátneho bytia a jazyka. Boli tak úspešní, že v Írsku, ktoré bolo roku 1936 osamostatnené, už iba 10% obyvateľov ovláda na úrovni svoj vlastný starobylý jazyk. Ani Škóti a Walesania nepochodili lepšie. „Veľká francúzska revolúcia“ (Sloboda – Bratstvo – Rovnosť) „vynašla“ dovtedy neznámu formu štátu: „národný štát“. V tom čase a ešte dlho potom Galovia boli vo Francúzsku v menšine. Nemci, Korzičania, Baskovia, Oxcitánci, Normanďania, Taliani, Bretónci atď. tvorili viac ako polovičku obyvateľstva. Táto skutočnosť revolučnej vláde vôbec nevadila, ba ešte chceli „vylepšiť“ situáciu trebárs aj násilím.
Zakázali všetky školy iného než francúzskeho jazyka, čo malo krvavé následky. Bretónci sa vzbúrili proti despotizmu a niekoľko rokov bojovali za svoj jazyk, za svoje školy a za svoju cirkev.
Ozbrojená banda zverbovaná zo spodiny krajiny, vyslaná na potlačenie povstania pod vedením generála Turreau-a vyvraždila obyvateľov celých dedín a miest. Meno okresu Vendee, ktorého celé obyvateľstvo zmasakrovali za hrozitánskych okolností, nemožno vymazať z pamäti Bretóncov. Ak to niekoho zaujíma, nech zapíše do vyhľadávača Google slovo Turreau alebo Vendee. Predtým sa ale odporúča použiť utišujúce medikamenty.
Pán Slota! Keby sme to boli urobili my Vašim predkom, mali by ste dôvod sťažovať sa a Vaše želanie o odprosenie by bolo riadne podložené. Avšak my sme to s Vami neurobili. V niekoľkých desaťročiach pred prvou svetovou vojnou odohrali sa síce zo strany vlády poľutovaniahodne bezvýsledné pokusy na potlačenie tenkej vedúcej vrstvy Slovákov, ktorá sa pomaly stávala sebavedomou a naletela panslavizmu. Ale toto všetko sa stáva trpaslíkom popri divokých, ohňom a mečom protizákonne a neľudsky vykonávaných protimaďarských opatreniach Československa a potom samostatného Slovenska.
Mýtus „maďarského útlaku“ je od Trianonu v stálom rozvoji. Dnes už koluje fáma, že každý maďarský učiteľ vyfackal každé dieťa, ktoré nehovorilo maďarsky. Ideológovia Matice a ultrapravicových strán vysvetľujú a odôvodňujú všetky protimaďarské opatrenia pestúnskou rozprávkou o „tisícročnej porobe.“
Do zunovania omieľané žaloby: žandárska salva pri Ružomberku (slovenskí žandári, veliteľ Slovák), zákaz troch malých slovenských gymnázií, „ulúpenie“ slovenského erbu s dvojitým krížom, sa dodnes vrylo nielen do mozgov Slovákov, ale aj Západniarov
Ale nech je tu uvedené niekoľko viet o maďarsko-slovensko-českom vzťahu z úst (Paríž, 1920) veľmi autentického slovenského vodcu, otca Hlinku (ktorého nižšie uvedené slová by ste najradšej zapreli): „But in three months, indeed, after only three weeks, the veil was lifted. In this short time we have suffered more from the high-handed Czechs than we have suffered from the Magyars in a thousand years. Now we know: Extra Hungariam non est vita (outside of Hungary there is no life for us). Remember these words, time will prove their truth. Benes is an ambitious knave.” („SUITORS AND SUPPLIANTS” by Stephen BONSAL, americký diplomat.)
Čo v preklade znie takto: „Ale za tri mesiace, v skutočnosti po troch týždňoch, závoj sa zdvihol. Za taký krátky čas sme viac vytrpeli od nafúkaných Čechov, ako od Maďarov za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Maďarska nie je pre nás život.) Zapamätajte si tieto slová (Bonsal), lebo čas ich potvrdí. Beneš je šplhavý podvodník.“
Vy ste v uplynulých dňoch zaradili do radov Vašich svätých otca Hlinku, ale pravdepodobne neviete, alebo nechcete vedieť: Hlinka napokon chcel zostať pod maďarskou korunou, s autonómiou niekoľkých severských stolíc, v plnej miere Slovákmi obývaných.
Ak Vás zaujíma čo na viac mal Hlinka čo povedať, radi Vám zašleme úplný text.
Popri hanebnom sfalšovaní dejín maďarsko-slovenského spolunažívania, je ešte viac na vrube slovenských extrémistov, živiacich sa z nenávisti voči Maďarom:

Inkorporácia území obývaných Maďarmi v roku 1918, čo je proti všetkým medzinárodným, humánnym a spoločenským právam. Kde je ono právo národov na sebaurčenie, ktoré si vindikujete pre seba, ale ani počuť nechcete o jeho aplikovaní v prospech iných?
„Benešové dekréty“ sú dodnes živé, tvoria organickú časť slovenskej (a českej) ústavy. Boli to prostriedky na zbavenie Maďarov všetkých práv. Nad to všetko základom pre konfiškáciu maďarských osobných a spoločenských majetkov. Túto hanbu Európy zabetónoval Váš parlament na väčšiu slávu ľudských práv.
Vynútená výmena obyvateľstva.
Presídlenie asi štyridsaťtisíc Maďarov do českého pohraničia za neľudských pomerov.
Vraždy, ktoré vysoko prevyšujú počet obetí žandárskej salvy pri Ružomberku, roztrúbenej po celom svete.
Petržalka: zmasakrovanie 90 bezbranných, z vojny domov sa vracajúcich mládencov.
Zmasakrovanie časti (asi 120 osôb) obyvateľov Dobšinej na druhej strane českých hraníc.
Akože sa odohralo vysídlenie väčšej časti maďarského obyvateľstva Bratislavy do Petržalky? Podľa hlásenia tamojšieho lekára v internačnom tábore mimoriadne vysoká bola úmrtnosť detí pre hrozne zlé zásobovanie. Kto boli v onom internačnom tábore?
Koľko maďarských škôl ste zavreli od roku 1918? Dokážete to ešte spočítať?
Koľko hektárov pôdy a iných nehnuteľností ste ulúpili od Maďarov?
Počas stáročí mala katolícka cirkev nespočetné množstvo biskupov ba kniežacieho prímasa slovenskej národnosti. Koľko biskupov maďarského pôvodu majú dnes Maďari na Slovensku? Pokiaľ neviete, ja Vám to prezradím: ani jedného!
Snáď by bolo na čase konfrontovať sa aj s Vašimi dejinnými mýtmi, založenými na nenávisti voči Maďarom. Uznané maďarské dejepisectvo nikdy neakceptovalo tradíciu o tom, že pochádzame od Hunov. Vy však bez oka mihnutia žiadate späť „Svätoplukovo dedičstvo“. Tomuto, pravda, bude koniec na základe prác zahraničných ako aj čestných slovenských dejepiscov. Snáď by nebola daromná vec, keby niektorí Vaši dejepisci, ktorí vyrástli na prsiach Matice, prečítali knihu Nemca Martina Eggersa: „Das Großmährische Reich. Realität oder Fiction?“
Potom tam sú hlásenia vyzvedačov a daňové hárky Karla Veľkého v Aachene. Pravda tieto neskúmate, lebo nepotvrdzujú Vašu teóriu o „prapôvodnom domovskom práve“.
My Maďari máme tisícstoročnú písanú históriu, ktorej ste sa neskôr stali účastníkmi aj Vy. Naši králi boli aj Vašimi kráľmi. Pod Svätou Korunou prislúchali Vám také isté práva, ako komukoľvek v Karpatskej kotline. Len sa nepokúšajte spiatočne žiadať dnešné práva v časoch feudálnej spoločnosti, lebo tie boli veru rovnaké v celej Európe. Keď my sme boli poddaní, aj Vy ste boli poddaní; keď sme boli slobodní, aj Vy ste mali slobodu. Ak zemepáni zaobchádzali s Vami tvrdo, s nami nie menej. Nemáte dôvod pre sťažnosť.
Na mojich cestách po Slovensku som sa stretol s nespočetnými nepriateľskými prejavmi, čo ma nútilo zamyslieť sa nad týmto javom. Pretože na základe mojich dovtedajších skúseností som tieto pokladal za nepochopiteľné.
My máme nepriateľské city snáď iba voči Sovietom a Rumunom, ale sa to nikdy neprejaví na úrovni osobného styku. Mal som spolupracovníkov z obidvoch populácií. Veľa razy sme sedeli spolu pri stoloch závodnej jedálne, ale nikdy nás nenapadlo, slovom alebo postojom vyjadriť našu antipatiu voči ich ľudu. Avšak na severnom Slovensku je to na dennom poriadku.
So slovenským človekom sme nikdy nemali nijaký problém. Politik, pedagóg, novinár, profitujúci z nenávisti voči Maďarom spôsobil tým väčšiu, takmer nenapraviteľnú škodu v tradičnom vzťahu obidvoch národov. Keby sa to podarilo kedykoľvek obrátiť na opak, bolo by to obidvom populáciám na osoh.
Skôr, či neskôr aj ten najdivokejší špičkový Slovák príde nato, že naše národy sú navzájom odkázané jeden na druhého, tak na politickom, ako na hospodárskom poli. Ak by sa Slováci zriekli svojho násilného pokusu na vykynoženie Maďarov a dali by im úplnú autonómiu, naším údelom by bolo večné priateľstvo. Hranice sa pomaly rozplynú, ale etnické hranice zostanú na mnoho stáročí podľa zákonov biológie.
Čo sa týka členstva v NATO, ale hlavne v EÚ, v týchto korporáciách šovinistický národ vôbec nemá čo hľadať, ktorý menšinám, hodeným do jeho pazúrov upiera najelementárnejšie ľudské práva a právo na  samosprávu. A to vtedy, keď Anglicko dáva slobodu väčšej časti Írska, viac, či menej autonómie poskytuje Škótsku a Walesu, alebo Španielsko Baskom či Kataláncom, Taliansko južným Tirolčanom a – horribile dictu – Francúzi Korzičanom, kam smeruje Slovensko? Akým právom si nárokuje imunitu? Obzvlášť vtedy, keď bez zásluh a bez práva vlastní územia obývané ešte nedávno rýdzo maďarským obyvateľstvom.

Szabolcs Magyaródy