Pozsony-Presporok


Od roku 1890 začali Prešporčania vďaka prešporskému propeleru cestovať aj na pravý breh rieky Dunaj. O rok neskôr postavili prvý pevný most na Dunaji a v roku 1895 vyšla do ulíc prvá električka. Zrodila sa mestská hromadná doprava. Po vzniku Česko-Slovenska došlo 2.februára 1919 ku presťahovaniu slovenskej vlády zo Žiliny do Prešporka. 6.marca 1919 Prešporok premenovali na Bratislavu.

Medzi dvoma vojnami pokračoval rozvoj Bratislavy. Počet obyvateľov sa zvýšil a Bratislava sa stala centrom národných inštitúcií. Po vzniku samostatného Slovenského štátu sa Bratislava stala jeho hlavným mestom. Prezident Tiso sa usídlil v Grassalkovichovom paláci, ktorý je aj v súčasnosti sídlom slovenského prezidenta. Slovenský štát nemal dlhého trvania a po oslobodení Červenou armádou a rumunskou armádou sa Slovensko a Bratislava stali opäť súčasťou spoločného štátu Čechov a Slovákov.
http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=story&id=163

Z Prešporka do Bratislavy

Daniel Luther: Z Prešporka do Bratislavy

V medzivojnových rokoch mala Bratislava povesť tolerantného mesta. Z nepokojného Pressburgu – Požoňu – Prešporka do pokojnej Bratislavy však viedla spletitá cesta.
Prešporská vzbura

Uhorskí vlastenci ani maďarská vláda sa nevzdávali. Na 12. februára 1919 bolo ohlásené verejné zhromaždenie, na ktorom sa mala prijať spoločná rezolúcia obyvateľstva mesta.

Skutočnosť však bola zložitejšia. Na maďarskom brehu Dunaja sa sústreďovalo vojsko, ktoré malo na znamenie demonštrantov obsadiť mesto. Vojenské veliteľstvo preto posilnilo obranu dunajského mosta a nábrežia. Zhromaždenie sa uskutočnilo na Vilmos II. Németh esászár-tér, dnešnom Námestí SNP. Na kandelábri zaviala maďarská zástava a ľud skandoval „Éljen a Magyarország!“ Keď tam na automobile prišiel plk. Barecca, dav skandoval „Éljen Barecca!“ Jeden z legionárov Bareccu udrel pažbou a zranil ho. Došlo k roztržke s hliadkujúcimi a prizerajúcimi vojakmi, ktorých dav napadol a bil palicami. Na varovný výstrel sa ozvali výstrely z okien.

Nato prišli vojaci z kasární a streľbou rozohnali demonštráciu. Ulice boli okamžite obsadené vojskom a na mesto Prešporok, obec Karlsdorf a Račišdorf bolo vyhlásené stanné právo. Pokus o prevrat sa nevydaril, no vyžiadal si osem mŕtvych, 29 ťažko a 63 ľahko ranených. Legionár Doležal poslal rodičom do Juliánova pri Brne pohľadnicu: „Bylo zde povstání, civili stříleli z oken na vojsko... Teď musíme chodit po dvou-třech. Už bych rád jinam, je to tu nahnutý.“

Demonštranti chceli spoločne vydať memorandum, ktoré plánovali odovzdať zástupcom vojsk Dohody. To sa nepodarilo, preto jeho text uverejnili v Pressburger Zeitung.

Je to protest proti pripojeniu mesta k Československu, v ktorom sa uvádzajú aj hlavné výhrady voči novej moci: nariadenie o zmene úradnej reči, prepúšťanie štátnych zamestnancov, vyžadovanie prísahy vernosti republike, obmedzovanie slobodného šírenia slova (predaja rakúskych a maďarských novín), zatvorenie univerzity, internovanie predstaviteľov univerzity a robotníctva, zásahy do súkromného vlastníctva... ale aj spôsobenie nedostatku a drahoty.

Najdôležitejšou požiadavkou bolo „prianie nemecko-maďarsko-slovenského obyvateľstva uplatniť právo sebaurčenia prostredníctvom hlasovania ľudu“.

V čom asi tkvelo ich presvedčenie, že prípadné referendum s istotou vyhrajú? Prešporskí Nemci a Maďari spoločne sa cítili podvedení a ohrození. Považovali sa za domorodých, pôvodných obyvateľov. Dr. J. J. Skalský poznamenal, že „celé staré obyvateľstvo Bratislavy bolo už za Uhorska zvláštnym svojráznym národom pre seba, národnostne nevyhranení kraxlhuberi, Prešporčania“.

Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/5291349/daniel-luther-z-presporka-do-bratislavy.html#ixzz0oq0xvhMw

Z Prešporku cez Pozsony do Partyslavy

Z Prešporku cez Pozsony do Partyslavy

Tento týždeň uplynulo 90 rokov od doby, kedy sa z Prešporku a Wilsonovho mesta stala Bratislava. Až do druhej svetovej vojny tu ale naďalej žil duch multikultúrneho mesta.

BRATISLAVA. Kto by hľadal Bratislavu na mape spred 100 rokov, nenašiel by ju. Svoje meno totiž dostala presne 90-timi. Tento týždeň uplynulo výročie premenovania Prešporku, vtedy oficiálne Pozsony, na Bratislavu.

„Bola to zmena, smerovaná skôr do budúcnosti. Začiatkom roku 1919 bola Bratislava nemecko-maďarské mesto a mešťania sa sami rozhodli, že by sa malo volať Wilsonovo mesto, pretože Wilson hovoril o sebaurčovaní. Bol to symbolický názov," hovorí historik Milan Zemko.

Tento názov však trval len necelý polrok - od novembra 1918 do marca 1919.
Pressburger Zeitung v Pozsony

Do roku 1918 sa mesto volalo Pozsony. Rešpektovali to aj nemecké noviny vychádzajúce v Bratislave - Pressburger Zeitung. „Je kuriózne, že Prešporské noviny vlastne vôbec nehovorili o Pressburgu, ale len o Pozsony," hovorí Zemko.

Wilsonovo mesto sa ako experiment neujalo, bola teda snaha mesto pomenovať „slovenskejšie". Avšak až do marca nebola situácia okolo toho, kam bude mesto na hraniciach troch štátov patriť, vôbec jednoznačná.

„Bratislavu nakoniec pripojili k Československu od 1. januára 1919, až keď prišli československí legionári z Talianska."

Mesto tým začalo svoju novú éru. Počas nej zažilo kultúrny, urbanistický, architektonický, aj hospodársky rozmach. V roku 1919 vznikla v Bratislave Univerzita Komenského, otvorilo sa Slovenské národné divadlo - aj keď spočiatku malo český ráz, vznikli nové spolky, organizácie.

Multikultúrny ráz spred prvej republiky pretrval až do druhej svetovej vojny. V tolerancii tu žili Slováci, Česi, Nemci, Maďari, Židia aj Chorváti.
Pressburg už nepoznajú

„Je to jedna z prvých otázok - prečo sa mesto volá tak, ako sa volá," hovorí sprievodca po Bratislave Pavel Šimove. „Hlavne pre tých vyššie vzdelaných je to veľmi zaujímavá téma na dlhší rozhovor," povedal o turistoch, ktorí chodia do Bratislavy.

Mesto malo podľa neho strategickú polohu, a preto cisári, králi a ideologicky založené veľmoci vždy chceli meno mesta meniť.

Niektorí si ale ani za 90 rokov nezvykli na nové meno. „Závisí to od veku turistu a krajiny pôvodu. Pre mladých je toto mesto Bratislava. Ale pre ľudí, ktorí sa tu narodili a boli vyhnaní, je to ešte stále Pressburg. No aj tam už dochádza k posunu," hovorí Šimove najmä o dôchodcoch z nemecky hovoriacich krajín.

„Nakoniec, nie tak dávno bolo ešte dopravné značenie v Rakúsku s názvom Pressburg." Naopak, mladí Nemci a Rakúšania dnes už vraj ani nevedia, že nejaký Pressburg existoval.
Najnovšie pomenovanie je Partyslava

Časť turistov nazýva mesto Partyslava. Sú to hlavne Chorváti, Slovinci a Srbi. „Je to marketingové pomenovanie vďaka silvestrovským oslavám, pre ktoré sem tieto národnosti najviac chodia," hovorí Šimove.

„Funguje to dobre, ale nie je to taký názov, čo by sa všeobecne ujal. Je to skôr pikantnosť, na ktorú keď niektorý zo zahraničných novinárov natrafí, použije ju."



Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/4365712/z-presporku-cez-pozsony-do-partyslavy.html#ixzz0oq2YfMBt
http://bratislava.sme.sk/c/4365712/z-presporku-cez-pozsony-do-partyslavy.html

http://www.ata-sac.org/subory/wilsonovomesto.pdf

V Nemecku sa za Wilhelma II. pestovalo veľmocenské velikášstvo.
V Európe vyústilo do všeobecného zbrojenia a nakoniec do 1. svetovej
vojny. Nemci pre svoje ciele získali aj Rakúsko-
Uhorsko
a po vypukntí vojny aj Turecko a Bulharsko.
Po zavraždení Františka Ferdinanda (a jeho manželky) v Sarajeve
(28. jún 1914) tzv. ústredné mocnosti (Nemecko a Rakúsko-Uhorsko)
rozpútali vojnu (1. august 1914) proti tzv. Dohode (Anglicko,
Francúzsko, Rusko, ku ktorým sa roku 1915 pripojilo Taliansko).
Príležitosť vydobyť si slobodu využili Česi (T. G. Masaryk) i Slováci
(M. R. Štefánik). V dohodových mocnostiach a v USA pôsobili politicky,
snažili sa o rozpad Rakúsko-Uhorska a budovali légie.
V prvých rokoch vojny víťazil Trojspolok (na čele s Nemeckom),
až po vstupe Spojených štátov do vojny v roku 1917 bolo zjavné,
že vojnu vyhrajú dohodové mocnosti. Medzitým (21. november
1916) zomrel cisár František Jozef. Na tróne ho vystriedal váhavý
cisár a kráľ Karol. Po porážke Rusov na východnom fronte sa
krvavá vojna predlžovala, najmä keď Nemci proti Anglicku nasadili
ponorky. To sa už verejná mienka Američanov (a medzi nimi
aj početnej českej a slovenskej kolónie) pod vedením prezidenta
Wilsona priklonila k názoru pomôcť bojujúcej Európe. Prezident
Wilson sa čoskoro stal vedúcou politickou osobnosťou a v roku
1917 vyhlásil Nemecku vojnu. Spočiatku zastával názor, že Rakúsko-
Uhorsko treba reformovať a demokratizovať. Neskôr podporil
myšlienku sebaurčenia porobených národov, čo znamenalo
rozbitie Rakúsko-Uhorska. Dňa 4. októbra 1918 konečne porazený
Trojspolok (Nemecko so satelitmi) požiadal Wilsona o sprostredkovanie
mieru. Tak sa v rámci usporiadania novej Európy dňa
28. októbra 1918 (na Slovensku 30. októbra) zrodilo spolu s ďalšími
novými štátmi Česko-
Slovensko.
Jozef Hanák
Maďari ešte aj v januári 1918 odmietli
Wilsonove mierové vyhlásenie. Až 24.
októbra 1918 sa v novinách Pressburger
Zeitung objavil článok: „Wilsonstadt als
Haupstadt der Slowakei“. Informovali,
že mesto sa má na návrh amerických
Slovákov volať Wilsonovo mesto. Zaujímavé
bolo, že sa po prvý raz objavil
názov „
Slowakei“.
Maďari názov podobného znenia vôbec
nikdy nepoužili. Noviny písali, že Wilson
dá Čechom a Slovákom autonómiu
a že ich všestranne podporuje.
Maďari nakoniec názov „Wilsonovo
mesto“ pre Prešporok po protestoch prijali,
lebo si mysleli, že tým si „
Felvidék“
udržia. A tak sa tento názov od novembra
1918 neúradne používal do začiatku
marca 1919.
O Prešporok (Pressburg) sa však rozpútal
politický boj, lebo mal na Dunaji strategický
význam. Maďari pripúšťali, že by
sa mohol stať „slobodným obchodným
mestom“. Udáva sa, že pre „Wilsonváros“
nechali vyrobiť aj mapy, pečiatky,
pohľadnice a akési známky. Tieto artefakty
sa však v Prešporku neobjavili.
Rakúšania chceli Pressburg pripojiť k
budúcemu Rakúsku, lebo ho považovali
za predmestie Viedne. Boli ešte iné návrhy,
ale ani jeden plán sa neuskutočnil.
Mesto bolo prisúdené k ČSR.
Tzv. Šrobárova vláda pre Slovensko
sídlila krátky čas v Skalici. Začiatkom
decembra
1918 pricestoval Šrobár
so svojimi ľuďmi do Žiliny. Dňa 4. februára
1919 sa presťahovala jeho vláda
do Prešporka (Bratislavy), kde musela
pre odpor Maďarov prekonávať veľké
ťažkosti. Napríklad jeden legionár píše
(15. február 1919) na Moravu: „Prešpurg,
nyní Wilsonovo město… Bylo
zde povstání (12. február), civili stříleli
z oken na vojsko, asi 5 mrtvých a raněných...“.
Praha spočiatku mylne nariadila používať
pre mesto názov Bratislav (ba dokonca
Braslav), čím zanikol názov
Wilsonovo mesto. Až od 16. marca 1919
(na Šrobárove
protesty) sa už úradne začal
používať názov Bratislava.