2010-01-07
I teraz, keď sme sa odvolávali pri pojednávaní s vládou - boli sme u pána ministerského predsedu Švehlu, volali nás, boli sme tiež u pána ministra Hodžu (Sen. Kalčok: To je ten machr, ktorý nás naučil maďarskej politike!), boli sme u vlády a u tých ministrov - odvolávali sa aj na Ameriku: veď tí americkí Slováci a americkí Česi pomáhali budovať tú republiku. Im je republika vďakou povinná, že existuje. My sme sa odvolávali teraz na to: veď aj tí americkí Slováci, ktorí pomáhali budovať republiku a ktorí dali 60 miliónov korún československých na oslobodzujúcu prácu, aj tí požadujú dnes autonómiu.
Ako sa dá z tohoto politického chaosu vymotať, ako prísť na pravú cestu? Odpoviem na to zas hneď a presne: Keď sa politika republiky postaví na ten základ, na ktorom republika Československá budovaná bola - totižto na rovnoprávnost autonómneho národa slovenského. Keď sa dom buduje, vykopú sa najprv základy a postavia sa základné múry. Akože bude stáť ten dom, keď sa potom steny nepostavia na tie základné múry, ale začnú sa stavať mimo nich? Musí sa kývať, hýbať ako terajšia politika, a Bože chráň, že by sa nezrútila.
Slovensku autonómiu treba dať. Čo sa bojíte tej slovenskej autonómie? Veď ona posilní štát. Anglia, Nemecko, Spojené štáty Americké a iné štáty pozostávajú zo samých autonómnych štátov a sú silné. Čo sa bojíte slovenskej autonómie? Veď terajší chaotický politický stav, terajšia nerozhodnosť, terajšie experimentovanie, terajšie habkanie, terajšie stále žobranie u strán o odhlasovanie návrhov, terajšia politická konfúzia je o veľa horšia, ako autonómia slovenská. Je to nebezpečnejší stav, než autonomia Slovenska, ktorá uspokojí Slovensko a posilí štát.
http://www.senat.cz/zajimavosti/tisky/2vo/stena/017schuz/S017004.htm
Autonómia po tirolsky
Nemecky hovoriaci obyvatelia Južného Tirolska sa dočkali až po vstupe na medzinárodné fóra
Južné Tirolsko ležiace vo východnej časti talianskych Álp bolo v minulosti integrálnou súčasťou širšieho regiónu Tirolsko. Koniec 1. svetovej vojny znamenal jeho rozdelenie na dve časti. Územie s rozlohou približne 7 400 štvorcových kilometrov pripadlo Taliansku. V tom čase 93 percent jeho obyvateľov hovorilo po nemecky.
Následná italianizácia Južného Tirolska (zákaz prisťahovalectva nemecky hovoriacich ľudí, zákaz používania historického názvu územia, zrušenie tirolských peňažných ústavov) spôsobila, že v roku 1961 v regióne hovorilo po nemecky už len 62 percent obyvateľov.
Nespokojní Tirolčania, ktorí ostali súčasťou Talianska aj po skončení druhej svetovej vojny, sa prostredníctvom strany Südtiroler Volkspartei (SVP) zúčastnili na Parížskej mierovej konferencii.
Mierovou zmluvou medzi Talianskom a Rakúskom im bola prisľúbená samospráva a právo na vyučovanie v materinskom jazyku. „Tým sa podarilo otázku Južného Tirolska definovať ako medzinárodný problém a vystaviť ju medzinárodným zárukám,“ tvrdí vo svojej štúdii Iva Jaburová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Napriek čiastočnej autonómii regiónu Trentino-Alto Adige jeho italianizácia pokračovala aj v 50. rokoch. Do čela SVP sa dostal Silvio Magnago, ktorý odmietol kompromisnú komunikáciu s vládou a zameral sa na riešenie problémov regiónu na medzinárodnej úrovni. Výsledkom bolo uznesenie OSN z roku 1960, podľa ktorého otázka Južného Tirolska nie je výlučne vnútropolitickou záležitosťou Talianska.
Vláda ustanovila devätnásťčlennú komisiu, ktorá prišla s balíkom 137 opatrení. Ústavný zákon z roku 1971, ktorý balík uviedol do života, dnes zaručuje Južnému Tirolsku vyše 70 percent daní a odvodov, ktoré jeho obyvatelia odvedú štátu.
O ich použití rozhoduje regionálna rada (okrem peňazí na rozvoj priemyslu a zdravotníctva), ktorá disponuje aj financiami z regionálnych a krajských daní. Taliančina aj nemčina sú v úradnom styku rovnoprávne jazyky, v nemčine je sa možné vzdelávať na všetkých troch stupňoch škôl. Medzinárodné rokovania o postavení Južného Tirolska boli oficiálne ukončené v roku 1992.
71. výročie vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny
Na ceste k autonómii
Vážení čitatelia, dnes je tomu presne 71 rokov od chvíle, kedy politická reprezentácia slovenského národa vyhlásila v Žiline autonómiu Slovenskej krajiny. Po dvadsiatich rokoch sa naplnili túžby slovenského národa na spravodlivý a rovnocenný život v spoločnom štáte s českým národom. Pri príležitosti tohto výročia vám prinášame text Manifestu slovenského národa, ktorý sa zapísal do histórie aj ako Žilinská dohoda a tiež aj návrh zákona o decentralizácie vládnej moci, ktorý mal zabezpečiť realizáciu autonómie v praxi.
Manifest slovenského národa
Uznesenie na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6. októbra 1938:
Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obývanej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom. Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.
Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody. Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.
Žiadame rýchlu demobilizáciu.
V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.
Nech žije sloboda slovenského národa!
Nech žije slovenská vláda na Slovensku!
Vyhlásenie
I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slovákovi v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným zhromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.
II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisa, aby ako dezignovaný predseda zostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie. Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.
Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.
Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci
Národné zhromaždenie republiky Československej uznieslo sa na tomto:
§1. Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.
§2. Vládnu a výkonnú moc na území Slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.
§3. Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.
§4. Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:
1. Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravodlivosti.
2. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc.
3. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva.
4. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety.
5. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej starostlivosti.
Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.
§5. Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená z jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.
§6. Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.
§7. Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.
V Žiline 6. októbra 1938
Návrh zákona podpísali:
P. Teplanský, K. Stodola, J. Ursíny, J. S. Vančo, Ing. J. Líška, J. Lichner, K. Rybárik, O. Devečka, dr. E. B. Lukáč, A. Šelmec, Ing. J. Styk, dr. M. Vančo, dr. J. Paulíny-Tóth, dr. J. Ivák
Ani ste nevedeli, že tá autonómia je úplne v pohode
Aby sme dokumentovali príznaky autonofóbie, vôbec nemusíme hovoriť o echtslovákoch najrýdzejšej sorty. Pocit bytostného ohrozenia pri predstave, že v Lučenci nazvú Bratislavu Pozsonyom a Štúrovo Parkanom je spoločná pre celý náš maličký národ. Občas sa tak zdá, že manifestom kozmopolitného vetroplacha je na Slovensku „proti Maďarom nič nemám, ale nech nehovoria to škaredé slovo“. Neviem kde Záhoráci, Oravčania alebo Východniari berú drzosť kafrať do vnútorných záležitostí iných.
Skraja si otvorene povedzme, že obvinenia z túžby po autonómii, ktoré musia znášať všetci slovenskí-maďarskí politici sú namieste. Netreba doktorát z politológie aby sme sa zhodli, že ak práve neprebieha genocída, etnické strany ani nemôžu mať iný cieľ. Je úplne fuk či to nazývajú x-tým druhom samosprávy, vieme o čo ide. Rovnako tak aj posledný insitný sociológ pochopí, prečo Csáky s Bugárom unisono zatĺkajú. Dobre vedia, že keď slovenské ucho počuje o autonómii, v národnej mysli sa začnú vynárať bradaté obrazy grófa Apponyiho s trstenicou v ruke a zúrivé vojská Bélu Kuna ustanovujúce slovenskú sovietsku republiku.
Nemôže byť dosť dobre ambíciou tohto textu vysvetliť kedy a prečo sa zjavila identifikácia človeka s národom a napokon aj so štátom. Dosť na tom, že dnes ľudia vnímajú Leviatana ako nespochybniteľného tatka, ktorý nás má pri pestvách usmerniť, prípadne vyliskať. Hobbes a Mussolini by si poskočili a azda aj pomädlili ruky. Od národného obrodenia sa tak úspešne vytvára majetnícky vzťah Sabinovčanov ku komárňanskému okresu. Rozumiem atraktivite tohto konceptu - cítime sa akosi dôležitejší, keď nie sme členovia komunity, ale občania štátu. To je záležitosť prvej signálnej sústavy a ťažko to niekomu vyčítať. Darmo by som tajil, tiež som si musel grambľavo a s nejednou odreninou prejsť kľukatú cestičku ku kantovskému svetoobčianstvu
Lenže od odborníkov, a hádam aj od politikov, by som očakával čosi viac. Rád by som sledoval verejnú protodiskusiu na túto tému, keby nebola len frenetickým kvikom. Je neuveriteľné ako novinári pokojne nechajú všetky plytké reči bez komentára. Každý chmuľo potom hrá experta na medzinárodné právo, lebo vie šteknúť sprostosť typu „povojnové hranice sú nemenné.“ Vezie sa v tom ešte aj skúsený, etnicky umiernený Dzurinda a ani odnárodnení zapredanci Kováč, Kusý či Mesežnikov nepovažujú za potrebné upozorniť, že autonómia nemá so zmenou hraníc nič spoločné. Navyše, parafrázujme priamo expremiéra, každý kto sníva o nemeniteľných hraniciach sa raz zobudí.
Je mi zaťažko konfrontovať sa s idiotmi, ktorí by nespokojným Jánosom a Attilom zbalili uzlíček, napiekli buchty a poslali ich kade ľahšie. Hádam toľko, že naši Maďari nerozhodovali o štáte, v ktorom budú žiť, ale hranice sa menili dínom dánom podľa akurátnej mocenskej rovnováhy bez toho, aby spravili krok. Žiaľ, zakomplexovanými ničomníkmi je naša politika presiaknutá skrz-naskrz. Ešte aj tie okresy a kraje na juhu sa museli nastrihať tak, aby náhodou Maďari netvorili väčšinu v nejakom administratívnom celku. Strihal Mečiar, Dzurinda s Ficom odkývali.
Najvážnejším, azda jediným, skutočným argumentom proti autonómii je tvrdenie, že miestni to v podstate ani nechcú. Výborne, prečo sa ich teda nespýtame? Nech autonomisti (hádam by sa nejakí našli) pripravia paragrafové znenie zákona o južnoslovenskom autonómnom okruhu a šup s tým do referenda v dotknutých oblastiach. Bez ohľadu na odpoveď občanov, niet lepšej cesty ako Slotu prinútiť zavrieť tú jeho mastnú papuľu a Csákyho ukázať karty.
Viem, viem, ešte sa treba vyjadriť k špecifickému maďarskému fenoménu: tí agresívni pomätenci, v predminulom storočí zaspatí, sa aj tak usilujú o odtrhnutie územia a autonómia je len taká prestupná stanica. Veď nie raz nám dokázali, že z bujarých veľkomaďarských preludov sa nevyliečili. Nuž, kto nemá celkom zalepené oči vie, že kosovskému aj abcházskemu scenáru nepredchádzalo vyhlásenie autonómie, ale jej zrušenie. A hoc by to aj bola pravda, nie je to dostatočný dôvod na odrieknutie základných práv občana. Totiž rozhodovať o štruktúre spoločenského usporiadania, ktoré financuje. Správnu vec treba podporiť bez ohľadu na pohnútky. A až budú chcieť ľudia na južnom Slovensku chcieť, aby tam platili maďarské zákony, je to ich vec. Nemôžeme ich nútiť aby s nami žili s radosťou, kým sa k nim správame ako k cudzopasníkom.
A ešte maličkosť. V čase, keď som ešte nepociťoval potrebu pretŕčať sa vo vlaku so Spenglerom, narazil som na peknú Asimovovu esej, na názov si samozrejme nespomínam. Vtipne sa tam zamýšľal nad tým, ako sa ľudia hrozia predstavy, že tu raz nebudú a pritom im je ukradnuté obdobie, keď tu ešte neboli. Podobne je každému srdečne ukradnutá povojnová lúpež Zakarpatskej Ukrajiny. Nášho zvrchovaného územia!
http://humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=485:autonomia-je-v-pohode&catid=62:publicistika&Itemid=94
Maďarské združenie plánuje na juhu Slovenska autonómiu
13.07.2007 19:28
BRATISLAVA - Novovzniknuté občianske združenie Južanská autonómna rada v sobotu predstaví program územnej autonómie v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina.
ČTK to povedal šéf združenia a komárňanský podnikateľ János Bósza. Kontroverzný zámer organizácie však zrejme nemá väčšie šance na úspech, okrem slovenských politických strán totiž vznik územnej autonómie vo svojom programe nepresadzuje ani Strana maďarskej koalície (SMK).
Problém územnej autonómie na južnom Slovensku patrí k citlivým otázkam v minulosti neraz napätých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Autonómne územie by malo mať podľa Bószu vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho mala spájať spoločná zahraničná a obranná politika.
"Autonómie sa netreba obávať, ide len o prirodzenú snahu ľudí, aby si sami vládli," povedal Bósza. Dodal, že na plánovanom autonómnom území by Slováci boli stále vo väčšine.
O výsledkoch ustanovujúceho zhromaždenia združenia, ktoré sa začalo už dnes, by mal Bósza informovať v sobotu popoludní. Stretnutia v obci Moča neďaleko Komárna by sa mali zúčastniť zástupcovia maďarskej inteligencie, cirkví, rómskej menšiny, ale aj komunálni politici.
Autonómia by sa mala podľa internetovej stránky združenia rozprestierať približne na územní, ktoré zabralo Maďarsko pred druhou svetovou vojnou po viedenskej arbitráži. Zahŕňa tak napríklad Senec či Nové Zámky na západe krajiny, ale aj východoslovenskú metropolu Košice.
Podľa poslanca SMK a jej bývalého predsedu Bélu Bugára však strana, ktorú volí väčšina príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, iniciatívu občianskeho združenie nepodporuje. "Je to hazard jednak smerom na slovensko-maďarské vzťahy a je to hazard aj smerom na občanov Slovenskej republiky, lebo to môže vyvolať zbytočné napätie," povedal Bugár ČTK.
Bugár však zopakoval, že SMK počas jeho vedenia podporovala čiastočnú autonómiu napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorenejšie o širšej autonómii naopak viackrát hovoril poslanec SMK Miklós Duray, ktorého sprevádza povesť kontroverzného politika. Po nedávnej zmene na predsedníckom poste SMK sa pritom Durayova pozícia v strane posilnila. Reakciu predsedu SMK Pála Csákyho sa ČTK získať nepodarilo.
Bósza sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Zo stoviek členov SMK sa však pri jeho stánku počas dňa pristavovali delegáti strany len ojedinele.
Zdroj: ČTK
Maďarské médiá si všimli Slotovu reakciu
Snahu o rozvracanie Slovenskej republiky pripísal Ján Slota tým 16 ľuďom, ktorí v piatok a v sobotu v obci Moča v okrese Komárno v rámci občianskeho združenia založili Južanskú radu, ktorej cieľom je vyjasniť a rehabilitovať pojem autonómie. Uvádzajú to dnes viaceré maďarské internetové a elektronické médiá. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Strana maďarskej koalície (SMK) oznámila, že síce iniciatívu považujú za legitímnu, nemajú nič spoločné so autonómnymi snahami organizátora Jánosa Bószu. Starosta obce Moča Sándor Asbóth pred časom označil skutočnosť, že podujatie sa koná práve v jeho obci, za provokáciu. Analytici na Slovensku predpokladali, že politik vládnej koalície, známy svojimi protimaďarskými postojmi predseda SNS Ján Slota okamžite zareaguje.
Bósza: Chceme referendum o autonómii Novovzniknuté občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie chce v budúcnosti zbierať podpisy na vypísanie referenda o vytvorení územnej autonómie v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. Povedal to šéf združenia a komárňanský podnikateľ János Bósza. Organizácia sa v najbližších mesiacoch plánuje oficiálne zaregistrovať na ministerstve vnútra a začať verejne diskutovať s ľuďmi o autonómii.
"Prvoradé pre nás bude ísť medzi ľudí a vysvetľovať im pojem autonómia. Čaká nás dlhá a ťažká cesta, ale nerobíme nič protizákonné," poznamenal Bósza. Referendum o územnej autonómii by mohlo byť aktuálne neskôr, možno o rok alebo dva, dodal. Pre vyhlásenie referenda by združenie potrebovalo zozbierať 350.000 podpisov občanov Slovenska. Na valnom zhromaždení združenia, ktoré sa začalo v piatok v obci Moča neďaleko Komárna, sa podľa Bószu zišli asi dve desiatky členov. Autonómne územie, o vytvorenie ktorého sa organizácia snaží, by malo mať vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho spájala spoločná zahraničná a obranná politika.
K základným princípom právneho poriadku patrí právo národov na sebaurčenie, ktoré našlo svoje „definitívne vymedzenie“ v Charte OSN.
Dôkaz pravdy spočíva vo vymedzení subjektu práva na sebaurčenie, teda vymedzení pojmu národ.
Kto má vlastne právo nazývať sa národom? Komu svedčia práva s tým spojené?
Má 5 znakov:
1. geografické, čiže územné - 1100 rokov žijú na tom istom území
2. historické
3. kultúrne
4. jazykovo-etnické
5. genetické
Maďari na juhu Slovenska splňajú kritéria národa a majú právo na sebaurčenie.
Kosovo a právo na sebaurčenie
Kosovo:
Ide vôbec o prirodzené právo Albáncov na sebaurčenie? To je predsa naplnené existenciou Albánskej republiky. Ide teda o právo kosovských Albáncov na sebaurčenie. Ak však majú kosovskí Albánci právo na štát, máme akceptovať dva albánske štáty? A čo macedónski Albánci? Tí vari nemajú právo na sebaurčenie? A kde končia práva na sebaurčenia? Ak majú kosovskí a macedónski Albánci právo na sebaurčenie, prečo nemajú to právo kosovskí Srbi? Ak kosovskí Albánci nemôžu byť národnostnou menšinou v Srbsku, prečo môžu byť kosovskí Srbi národnostnou menšinou v albánskom Kosove? Nemajú právo na kosovský srbský štát podobne ako Albánci na kosovský albánsky štát? A čo Kosovský Rómovia (ak tam po albánskych etnických čistkách ešte zostali), tí nemajú právo na rómsky kosovský štát? Prečo? Lebo neobývajú geograficky vymedziteľné územie, ale tvoria enklávy vo väčšinovom obyvateľstve? No a? Je vari prirodzené právo na sebaurčenie obmedzené obývaním súvislého územia? Kedy, kde a kým? Ak naplníme právo na sebaurčenie, kde skončíme- pri okresoch, dedinách, či rodinách? Kde končí právo na sebaurčenie a začína separatizmus? Podstata celého problému je možno niekde inde. Možno nejde o prirodzené právo národa na štátne sebaurčenie, možno ide o „právo“ tzv. politickej elity autonómneho administratívneho celku „upgradovať do vyššieho levelu“ politickej nezávislosti. V štátoch socialistického bloku boli národnostné otázky riešené vytváraním autonómnych administratívnych celkov na etnickom základe. V ČS(S)R sme mali iba republiky federácie. V Juhoslávii mali slovanské národy federálne republiky, národnostné menšiny neslovanské zas autonómne oblasti (Maďari Vojvodinu, Albánci Kosovo). V ZSSR mali všetky typy- federálne republiky, autonómne republiky, autonómne oblasti i národnostné okruhy. Ak si pozrieme podrobnejšie úspešné i neúspešné separatistické pokusy v postkomunistickej Európe, zistíme zaujímavú skutočnosť. Pokusy o štátnu samostatnosť boli úspešné iba v prípadoch administratívnych celkov „prvého radu“, to jest federálnych republík bývalých federatívnych štátov. V prípade ZSSR, SFRJ i ČS(s)R získali samostatnosť bývalé federálne republiky. Celky „druhého radu“ (autonómne republiky, autonómne oblasti a národnostné okruhy) úspešné neboli. Bez ohľadu na právo národov na sebaurčenie. (Výnimky, keď celok „prvého radu“ úspešne anektoval celok „druhého radu“ obývaný tou istou etnickou skupinou iba potvrdzujú túto skutočnosť.) http://www.jetotak.sk/europa/dobri-a-zli
Spravodlivosť pre Európu! Maďarská otázka sa už ďalej odkladať nemôže
http://www.prop.sk/peticia_madarov.html
Právo na samourčenie/sebaurčenie národov alebo samourčovacie/sebaurčovacie právo národov alebo skrátene samourčenie/sebaurčenie národov je právo národov/národa na rozhodovanie o vlastnom osude, v krajnej podobe aj ako právo na samostatný štátny život,samostatnosť a nezávislosť.
V roku 1918 bol princíp sebaurčenia vnímaný ako právo na vlastný štát pre malé stredoeurópske a východoeurópske národy. Po roku 1945 je interpretovaný troma spôsobmi:
1. ako právo koloniálnych národov na vlastnú štátnosť
2. právo obyvateľstva konkrétnej krajiny na demokratickú voľbu svojej vlády (t.j. predovšetkým ako právo politickej participácie)
3. právo existujúcej etnickej skupiny na rozhodovanie o vlastnom politickom statuse (vrátane práva na autonómiu alebo založenie vlastného štátu)
Én szemfedőlapod lerántom:
Kelj föl és járj, Petőfi Sándor!
Zúg Március, záporos fény ver,
Suhog a zászlós tűz a vérben.
Hüvelyét veszti, brong a kardlap:
Úgy kel föl, mint forradalmad!
Szedd össze csontjaid, barátom:
Lopnak a bőség kosarából,
A jognak asztalánál lopnak,
Népek nevében! S te halott vagy?!
Holnap a szellem napvilágát
Roppantják ránk a hétszer gyávák.
Talpra Petőfi! Sírodat rázom:
Szólj még egyszer a Szabadságról!
A Szent Korona Őrzője - 2009.03.11.
A Szent Korona Őrzőjének Eskü alatt tett Nyilatkozata.
Stefan Marko Daxner: "Magyarország számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk." (1861)
most mi is megfogalmazzuk ugyanezt
Bósza János: "Szlovákia számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk. (2009)"
Az önrendelkezésről - 2009.03.05.
Aki esetleg mégis úgy gondolná, mi köze mindehhez, annak ajánlanám szíves figyelmébe Martin Niemüller, a német protestáns lelkipásztor gondolatait.
"Amikor elvitték a kommunistákat, én hallgattam, mert nem voltam kommunista. Amikor elvitték a szociáldemokratákat és a szakszervezeti embereket, én hallgattam, mert sem szociáldemokrata, sem szakszervezeti ember nem voltam. Amikor eljöttek és elvitték a zsidókat, én hallgattam, mert nem voltam zsidó. És amikor eljöttek és elvittek engem, már nem maradt senki, aki szólhatott volna értem."
Vígh Károly - 2009.03.05.
„Magyarországon és máshol is (Szlovákiában is- a szerk. megj.) láttuk és megéltük, hogy a történelmi traumák és frusztrációk önsajnálatból történõ ápolása a nemzetekbõl a legrosszabb erõket szabadítja fel, amelyek csak a katasztrófát ismerik, és csak ebbõl táplálkoznak. Miért nem vagyunk képesek valami újat, reménytelibbet kezdeni?- kérdezi Churchill…”
Az élet - 2009.03.02.
Az élet egy nagy cirkusz, ahol tanár a bohóc és nebuló a közönség.
Cikkajánló: - 2009.03.01.
Slota sértegethet minket, klikk a képre
Autonómia terv. klikk a Commora képre - 2006.09.01.
Kukac.sk link felvidéki magyar fórum - 2007.12.15.
Rovásírás - 2007.06.09.
Újévi mondóka - 2008.01.01.
Adja a Teremtő, hogy -
Minden rügyed megfakadjon!
Minden magod kihajthasson!
Minden dalod szívből jöjjön!
Minden napod tündököljön!
Minden szájat etethessél!
Minden élőt szerethessél!
Minden mi él üdvözöljön!
Minden álmod teljesüljön!
Minden bánat odébbálljon!
Minden csoda megtaláljon!
Minden napod egészségben,
Minden perced békességben
Teljen, az új esztendőben!
Úgy legyen!
Varga Ibolya
Lao Ce - 2008.01.24.
Egy bölcs hadvezér azt mondotta:
"Mint a vendég, nem mint a gazda:
nem vonulok hüvelyknyit előre,
inkább egy lábnyit vissza."
Ez a tétlen cselekvés,
az erőszak nélküli siker,
az ellenség nélküli háború,
a fegyvertelen győzelem.
Harcban az ellenség ócsárlása
megsérti az út-at;
ha két hadsereg összecsap,
a kíméletesebb győzelmet arat.
Hazádnak rendületlenül
Légy híve, oh magyar;
Bölcsőd az s majdan sírod is,
Mely ápol s eltakar.
A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.
Ez a föld, melyen annyiszor
Apáid vére folyt;
Ez, melyhez minden szent nevet
Egy ezredév csatolt.
Itt küzdtenek honért a hős
Árpádnak hadai;
Itt törtek össze rabigát
Hunyadnak karjai.
Szabadság! itten hordozák
Véres zászlóidat,
S elhulltanak legjobbjaink
A hosszú harc alatt.
És annyi balszerencse közt,
Oly sok viszály után,
Megfogyva bár, de törve nem,
Él nemzet e hazán.
S népek hazája, nagy világ!
Hozzád bátran kiált:
"Egy ezredévi szenvedés
Kér éltet vagy halált!"
Az nem lehet, hogy annyi szív
Hiába onta vért,
S keservben annyi hű kebel
Szakadt meg a honért.
Az nem lehet, hogy ész, erő,
És oly szent akarat
Hiába sorvadozzanak
Egy átoksúly alatt.
Még jőni kell, még jőni fog
Egy jobb kor, mely után
Buzgó imádság epedez
Százezrek ajakán.
Vagy jőni fog, ha jőni kell,
A nagyszerű halál,
Hol a temetkezés fölött
Egy ország vérben áll.
S a sírt, hol nemzet sülyed el,
Népek veszik körul,
S az emberek millióinak
Szemében gyászköny ül.
Légy híve rendületlenül
Hazádnak, oh magyar:
Ez éltetőd, s ha elbukál,
Hantjával ez takar.
A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.
Hun imádság - 2009.03.14.
Kr.u. 410-460-ban keletkezett. Hun ezüstveretes szíjvégen rovásírással írva, a Kijevi Nemzeti Múzeumban van. A kijevi múzeumban őrzött hun övvereten, szíjvégen levő rovásírásos ima gyönyörű.
HUN IMÁDSÁG
MIATYÁNK ISTENÜNK
BENNÜNK VAN ORSZÁGOD.
ELŐTTÜNK SZENT NEVED
TÖRVÉNY AKARATOD.
MINDENNAPUNK GONDJÁT,
MAGADON VISELED.
BŰNEINKET MINT MÁSNAK,
NEKÜNK ELENGEDED.
TE KEZED VEZET
KÍSÉRTÉSEKEN ÁT,
S LEFEJTED RÓLUNK
GONOSZ JÁRMÁT.
TIÉD A NAGYVILÁG
ÖSSZES HATALMA, ÜDVE,
MINDÖRÖKTŐL KEZDVE,
LEGYEN MINDÖRÖKRE.
Petõfi Sándor: A szájhõsök - 2009.03.17.
Meddig tart ez őrült hangzavar még?
Meddig bőgtök még a hon nevében?
Kinek a hon mindig ajkain van,
Nincsen annak, soha sincs szivében!
Mit használtok kofanyelvetekkel?
Évrül-évre folyvást tart a zaj,
És nem ott-e, ahol volt, a nemzet?
Nincs-e még meg minden régi baj?
Tenni, tenni! a helyett, hogy szóval
Az időt így elharácsoljátok;
Várva néz rég s oly hiába néz az
Isten napja s a világ reátok.
Nyujtsátok ki tettre a kezet már
S áldozatra zsebeiteket,
Tápláljátok végre a hazát, ki
Oly sokáig táplált titeket.
Áldozat s tett, ez a két tükör, mely
A valódi honfiút mutatja,
De ti gyáva s önző szívek vagytok,
Tettre gyávák s önzők áldozatra.
Hiszem én, hogy mint a fák tavasszal,
Megifjodnak a vén nemzetek,
De ti hernyók új lombot nem adtok,
Sőt a régit is leeszitek.
S oh mi vakság! fölemelte még a
Népszerűség őket paizsára,
Az elámult sokaság, miképen
Megváltóit, karjaiba zárja.
Megváltók? ők a hon eladói,
Elveszünk ez ordítók miatt...
Rólok tudja ellenünk, hogy félünk,
Mert a félénk eb mindég ugat.
Én ugyan nem állok a sereghez,
Mely kiséri őket ujjongatva,
És ha egykor közibök vetődöm,
Nem egyébért lépek e csapatba,
Csak azért, hogy fölfordítsam majd ez
Ál nagyok győzelmi szekerét,
S haragomnak ostorával vágjam
Arcaikra a bitó jelét!
Petőfi Sándor
Soviniszta - 2009.03.26.
Illyés Gyula szerint patrióta az, aki jogot véd, soviniszta az, aki jogot sért.
Táncsics Mihály: - 2009.03.30.
Az egyenlő szabadság
és az egyenlő jogok teszik
a forrást, melybül
mindenki egyaránt
meríthet jólétet,
bolgogságot, áldást.
József Attila - 2009.04.03.
«az igazat mondd, ne csak a valódit,
a fényt, amelytől világlik agyunk,
hisz egymás nélkül sötétségben vagyunk.»
(József Attila)
Egyik olaszóra során,
Ím a kérdés felmerült:
Hogy milyen nyelv ez a magyar,
Evrópába hogy került?
Elmeséltem, ahogy tudtam,
Mire képes a magyar.
Elmondtam, hogy sok, sok rag van,
S hogy némelyik mit takar,
És a szókincsben mi rejlik,
A rengeteg árnyalat,
Példaként vegyük csak itt:
Ember, állat hogy halad?
Elmondtam, hogy mikor járunk,
Mikor mondom, hogy megyek.
Részeg, hogy dülöngél nálunk,
S milyen, ha csak lépdelek.
Miért mondom, hogybotorkál Gyalogol, vagy kódorog,
S a sétáló szerelmes pár,
Miért éppen andalog?
A vaddisznó, hogy ha rohan,
Nem üget, de csörtet - és
Bár alakra majdnem olyan
Miért más a törtetés?
Mondtam volna még azt is hát,
Aki fut, mért nem lohol?
Miért nem vág, ki mezőn átvág,
De tán vágtat valahol.
Aki tipeg, mért nem libeg,
S ez épp úgy nem lebegés, --
Minthogy nem csak sánta biceg,
S hebegés nem rebegés!
Mit tesz a ló, ha poroszkál,
Vagy pedig, ha vágtázik?
És a kuvasz, ha somfordál,
Avagy akár bóklászik.
Lábát szedi, aki kitér,
A riadt őz elszökell.
Nem ront be az, aki betér . . .
Más nyelven, hogy mondjam el?
Jó lett volna szemléltetni,
Botladozó, mint halad,
Avagy milyen őgyelegni?
Egy szó - egy kép - egy zamat!
Aki "slattyog", mért nem "lófrál"?
Száguldó hová szalad?
Ki vánszorog, mért nem kószál?
S aki kullog, hol marad?
Bandukoló mért nem baktat?
És ha motyog, mit kotyog,
Aki koslat, avagy kaptat,
Avagy császkál és totyog?
Nem csak árnyék, aki suhan,
S nem csak a jármű robog,
Nem csak az áradat rohan,
S nem csak a kocsi kocog.
Aki cselleng, nem csatangol,
Ki "beslisszol", elinal,
Nem "battyog" az, ki bitangol,
Ha mégis: a mese csal!
Hogy a kutya lopakodik,
Sompolyog, majd meglapul,
S ha ráförmedsz, elkotródik.
Hogy mondjam ezt olaszul?
Másik, erre settenkedik,
Sündörög, majd elterül.
Ráripakodsz, elódalog,
Hogy mondjam ezt németül?
Egy csavargó itt kóborol,
Lézeng, ődöng, csavarog,
Lődörög, majd elvándorol,
S többé már nem zavarog.
Ám egy másik itt tekereg,
-- Elárulja kósza nesz -
Itt kóvályog, itt ténfereg. . .
Franciául, hogy van ez?
S hogy a tömeg mért özönlik,
Mikor tódul, vagy vonul,
Vagy hömpölyög, s mégsem ömlik,
Hogy mondjam ezt angolul?
Aki surran, miért nem oson,
Vagy miért nem lépeget?
Mindezt csak magyarul tudom,
S tán csak magyarul lehet. . .!
A magyar nyelv szépségeiről sokat lehetne beszélni, hiszen nem csak Európában számít egyedülállónak. Az angolok például már nem értik Shakespeare 1600-as évek körül íródott műveit, azok eredeti nyelvezetét "óangolnak" nevezik. Érdekes belegondolni, hogy az azóta eltelt majd' 400 évben mennyit változott a nyelvük. Velük ellentétben azonban mi, magyarok a mai napig megértjük pl. az Ómagyar Mária Siralom 1300as évekre datált hangzását.
...és, hogy mit mondanak a külföldiek a magyar nyelvről? Néhány idézet:
Grimm Jakab meseíró (XIX. század), aki egyben az első német tudományos nyelvtan megalkotója is: "a magyar nyelv logikus és tökéletes felépítése felülmúl minden más nyelvet".
N. Erbersberg bécsi tudós (XIX. század): "Olyan a magyar nyelv szerkezete, mintha nyelvészek gyülekezete alkotta volna, hogy meglegyen benne minden szabályosság, tömörség, összhang és világosság."
George Bernard Shaw drámaíró (az amerikai CBC-nek adott interjújában sokkal bővebben kifejtve) mondta: "Bátran kijelenthetem, hogy miután évekig tanulmányoztam a magyar nyelvet, meggyőződésemmé vált: ha a magyar lett volna az anyanyelvem, az életművem sokkal értékesebb lehetett volna. Egyszerűen azért, mert ezen a különös, ősi erőtől duzzadó nyelven sokszorta pontosabban lehet leírni a parányi különbségeket, az ér zelmek titkos rezdüléseit."
Grover S. Krantz amerikai kutató: "A magyar nyelv ősisége Magyarországon /.../ meglepő: úgy találom, hogy átmeneti kőkori nyelv, megelőzte az újkőkor kezdetét /.../ az összes helyben maradó nyelv közül a magyar a legrégebbi."
Ove Berglund svéd orvos és műfordító: "Ma már, hogy van fogalmam a nyelv struktúrájáról, az a véleményem: a magyar nyelv az emberi logika csúcsterméke." (Magyar Nemzet 2003. XII. 2. 5. o.)
Teller Ede atomfizikus halála előtt pár évvel ezt mondta Pakson: "...Új jeles felfedezésem, miszerint egy nyelv van, s az a magyar." (Mai Nap, Budapest, 1991. 9.)
Nem különös-e, hogy a magyar tudomány minden erőt bevetve igyekszik lefokozni a magyar nyelvet, ám a külföldi szakvélemények ennek az ellenkezőjét hangsúlyozzák: nyelvünk egyedülálló nagyszerűségét, ősiségét, mi több, van ki a magyar nyelv Kárpát-medence-i ősi volta mellett is kiáll.
A genetikai eredményekből már tudjuk: teljes joggal.)
De ne csak a nyelvünket, hanem annak teremtő erejére vonatkozó véleményekre is figyeljünk:
Isaac Asimov scifi író: "Az a szóbeszéd járja Amerikában, hogy két intelligens faj létezik a földön: emberek és magyarok."
Enrico Fermi olasz atomfizikustól mikor megkérdezték, hogy hisz-e az űrlakókban, azt válaszolta: "Már itt vannak, magyaroknak nevezik őket!"
A magyar anyanyelvű nagy matematikusok is többször vallották: hja, magyar anyanyelvvel könnyű nagy matematikusnak lenni.
/VARGA CSABA : Mire lehet büszke a magyar (részlet)/
És ami mosolyt csalhat az arcotokra: Gyimóthy Gábor (Firenze 1984. X. 12.) Nyelvlecke című írása. Figyeljétek meg, hogy a mozgást kifejező igére hányféle szinonimát használ! Már kétszer is nekiugrottam, hogy átszámoljam, de egyszer 63 jött ki, másszor meg 81 - de talán a számok annyira nem is lényegesek, mint a magyar nyelv gazdagságának ténye. Talán nincs is a földön még egy ilyen nyelv, mint a mienk! Szerintem joggal lehetünk büszkék rá.
Forrás: Transylvania, 40 évf. 2. szám.
beküldő: olvasó