Slovensko dostane autonómiu

2010-01-07
I teraz, keď sme sa odvolávali pri pojednávaní s vládou - boli sme u pána ministerského predsedu Švehlu, volali nás, boli sme tiež u pána ministra Hodžu (Sen. Kalčok: To je ten machr, ktorý nás naučil maďarskej politike!), boli sme u vlády a u tých ministrov - odvolávali sa aj na Ameriku: veď tí americkí Slováci a americkí Česi pomáhali budovať tú republiku. Im je republika vďakou povinná, že existuje. My sme sa odvolávali teraz na to: veď aj tí americkí Slováci, ktorí pomáhali budovať republiku a ktorí dali 60 miliónov korún československých na oslobodzujúcu prácu, aj tí požadujú dnes autonómiu.

Ako sa dá z tohoto politického chaosu vymotať, ako prísť na pravú cestu? Odpoviem na to zas hneď a presne: Keď sa politika republiky postaví na ten základ, na ktorom republika Československá budovaná bola - totižto na rovnoprávnost autonómneho národa slovenského. Keď sa dom buduje, vykopú sa najprv základy a postavia sa základné múry. Akože bude stáť ten dom, keď sa potom steny nepostavia na tie základné múry, ale začnú sa stavať mimo nich? Musí sa kývať, hýbať ako terajšia politika, a Bože chráň, že by sa nezrútila.

Slovensku autonómiu treba dať. Čo sa bojíte tej slovenskej autonómie? Veď ona posilní štát. Anglia, Nemecko, Spojené štáty Americké a iné štáty pozostávajú zo samých autonómnych štátov a sú silné. Čo sa bojíte slovenskej autonómie? Veď terajší chaotický politický stav, terajšia nerozhodnosť, terajšie experimentovanie, terajšie habkanie, terajšie stále žobranie u strán o odhlasovanie návrhov, terajšia politická konfúzia je o veľa horšia, ako autonómia slovenská. Je to nebezpečnejší stav, než autonomia Slovenska, ktorá uspokojí Slovensko a posilí štát.
http://www.senat.cz/zajimavosti/tisky/2vo/stena/017schuz/S017004.htm

Autonómia po tirolsky

Nemecky hovoriaci obyvatelia Južného Tirolska sa dočkali až po vstupe na medzinárodné fóra

Južné Tirolsko ležiace vo východnej časti talianskych Álp bolo v minulosti integrálnou súčasťou širšieho regiónu Tirolsko. Koniec 1. svetovej vojny znamenal jeho rozdelenie na dve časti. Územie s rozlohou približne 7 400 štvorcových kilometrov pripadlo Taliansku. V tom čase 93 percent jeho obyvateľov hovorilo po nemecky.

Následná italianizácia Južného Tirolska (zákaz prisťahovalectva nemecky hovoriacich ľudí, zákaz používania historického názvu územia, zrušenie tirolských peňažných ústavov) spôsobila, že v roku 1961 v regióne hovorilo po nemecky už len 62 percent obyvateľov.

Nespokojní Tirolčania, ktorí ostali súčasťou Talianska aj po skončení druhej svetovej vojny, sa prostredníctvom strany Südtiroler Volkspartei (SVP) zúčastnili na Parížskej mierovej konferencii.

Mierovou zmluvou medzi Talianskom a Rakúskom im bola prisľúbená samospráva a právo na vyučovanie v materinskom jazyku. „Tým sa podarilo otázku Južného Tirolska definovať ako medzinárodný problém a vystaviť ju medzinárodným zárukám,“ tvrdí vo svojej štúdii Iva Jaburová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Napriek čiastočnej autonómii regiónu Trentino-Alto Adige jeho italianizácia pokračovala aj v 50. rokoch. Do čela SVP sa dostal Silvio Magnago, ktorý odmietol kompromisnú komunikáciu s vládou a zameral sa na riešenie problémov regiónu na medzinárodnej úrovni. Výsledkom bolo uznesenie OSN z roku 1960, podľa ktorého otázka Južného Tirolska nie je výlučne vnútropolitickou záležitosťou Talianska.

Vláda ustanovila devätnásťčlennú komisiu, ktorá prišla s balíkom 137 opatrení. Ústavný zákon z roku 1971, ktorý balík uviedol do života, dnes zaručuje Južnému Tirolsku vyše 70 percent daní a odvodov, ktoré jeho obyvatelia odvedú štátu.

O ich použití rozhoduje regionálna rada (okrem peňazí na rozvoj priemyslu a zdravotníctva), ktorá disponuje aj financiami z regionálnych a krajských daní. Taliančina aj nemčina sú v úradnom styku rovnoprávne jazyky, v nemčine je sa možné vzdelávať na všetkých troch stupňoch škôl. Medzinárodné rokovania o postavení Južného Tirolska boli oficiálne ukončené v roku 1992.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/autonomia-po-tirolsky.html

Na ceste k autonómii

71. výročie vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny
Na ceste k autonómii

Vážení čitatelia, dnes je tomu presne 71 rokov od chvíle, kedy politická reprezentácia slovenského národa vyhlásila v Žiline autonómiu Slovenskej krajiny. Po dvadsiatich rokoch sa naplnili túžby slovenského národa na spravodlivý a rovnocenný život v spoločnom štáte s českým národom. Pri príležitosti tohto výročia vám prinášame text Manifestu slovenského národa, ktorý sa zapísal do histórie aj ako Žilinská dohoda a tiež aj návrh zákona o decentralizácie vládnej moci, ktorý mal zabezpečiť realizáciu autonómie v praxi.
Manifest slovenského národa

Uznesenie na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6. októbra 1938:

Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obývanej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom. Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.

Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody. Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.

Žiadame rýchlu demobilizáciu.

V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.

Nech žije sloboda slovenského národa!

Nech žije slovenská vláda na Slovensku!
Vyhlásenie

I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slovákovi v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným zhromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.

II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisa, aby ako dezignovaný predseda zostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie. Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.

Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.
Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci

Národné zhromaždenie republiky Československej uznieslo sa na tomto:

§1. Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.

§2. Vládnu a výkonnú moc na území Slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.

§3. Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.

§4. Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:

1. Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravodlivosti.
2. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc.
3. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva.
4. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety.
5. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej starostlivosti.

Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.

§5. Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená z jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.

§6. Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.

§7. Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.

V Žiline 6. októbra 1938

Návrh zákona podpísali:

P. Teplanský, K. Stodola, J. Ursíny, J. S. Vančo, Ing. J. Líška, J. Lichner, K. Rybárik, O. Devečka, dr. E. B. Lukáč, A. Šelmec, Ing. J. Styk, dr. M. Vančo, dr. J. Paulíny-Tóth, dr. J. Ivák

Tvoje Slovenské Hnutie Obrody

Zdroj www.druhasvetova.sk

http://www.sho.sk/archiv/na-ceste-k-autonomii.html

Ani ste nevedeli, že tá autonómia je úplne v pohode

Aby sme dokumentovali príznaky autonofóbie, vôbec nemusíme hovoriť o echtslovákoch najrýdzejšej sorty. Pocit bytostného ohrozenia pri predstave, že v Lučenci nazvú Bratislavu Pozsonyom a Štúrovo Parkanom je spoločná pre celý náš maličký národ. Občas sa tak zdá, že manifestom kozmopolitného vetroplacha je na Slovensku „proti Maďarom nič nemám, ale nech nehovoria to škaredé slovo“. Neviem kde Záhoráci, Oravčania alebo Východniari berú drzosť kafrať do vnútorných záležitostí iných.

Skraja si otvorene povedzme, že obvinenia z túžby po autonómii, ktoré musia znášať všetci slovenskí-maďarskí politici sú namieste. Netreba doktorát z politológie aby sme sa zhodli, že ak práve neprebieha genocída, etnické strany ani nemôžu mať iný cieľ. Je úplne fuk či to nazývajú x-tým druhom samosprávy, vieme o čo ide. Rovnako tak aj posledný insitný sociológ pochopí, prečo Csáky s Bugárom unisono zatĺkajú. Dobre vedia, že keď slovenské ucho počuje o autonómii, v národnej mysli sa začnú vynárať bradaté obrazy grófa Apponyiho s trstenicou v ruke a zúrivé vojská Bélu Kuna ustanovujúce slovenskú sovietsku republiku.

Nemôže byť dosť dobre ambíciou tohto textu vysvetliť kedy a prečo sa zjavila identifikácia človeka s národom a napokon aj so štátom. Dosť na tom, že dnes ľudia vnímajú Leviatana ako nespochybniteľného tatka, ktorý nás má pri pestvách usmerniť, prípadne vyliskať. Hobbes a Mussolini by si poskočili a azda aj pomädlili ruky. Od národného obrodenia sa tak úspešne vytvára majetnícky vzťah Sabinovčanov ku komárňanskému okresu. Rozumiem atraktivite tohto konceptu - cítime sa akosi dôležitejší, keď nie sme členovia komunity, ale občania štátu. To je záležitosť prvej signálnej sústavy a ťažko to niekomu vyčítať. Darmo by som tajil, tiež som si musel grambľavo a s nejednou odreninou prejsť kľukatú cestičku ku kantovskému svetoobčianstvu

Lenže od odborníkov, a hádam aj od politikov, by som očakával čosi viac. Rád by som sledoval verejnú protodiskusiu na túto tému, keby nebola len frenetickým kvikom. Je neuveriteľné ako novinári pokojne nechajú všetky plytké reči bez komentára. Každý chmuľo potom hrá experta na medzinárodné právo, lebo vie šteknúť sprostosť typu „povojnové hranice sú nemenné.“ Vezie sa v tom ešte aj skúsený, etnicky umiernený Dzurinda a ani odnárodnení zapredanci Kováč, Kusý či Mesežnikov nepovažujú za potrebné upozorniť, že autonómia nemá so zmenou hraníc nič spoločné. Navyše, parafrázujme priamo expremiéra, každý kto sníva o nemeniteľných hraniciach sa raz zobudí.

Je mi zaťažko konfrontovať sa s idiotmi, ktorí by nespokojným Jánosom a Attilom zbalili uzlíček, napiekli buchty a poslali ich kade ľahšie. Hádam toľko, že naši Maďari nerozhodovali o štáte, v ktorom budú žiť, ale hranice sa menili dínom dánom podľa akurátnej mocenskej rovnováhy bez toho, aby spravili krok. Žiaľ, zakomplexovanými ničomníkmi je naša politika presiaknutá skrz-naskrz. Ešte aj tie okresy a kraje na juhu sa museli nastrihať tak, aby náhodou Maďari netvorili väčšinu v nejakom administratívnom celku. Strihal Mečiar, Dzurinda s Ficom odkývali.

Najvážnejším, azda jediným, skutočným argumentom proti autonómii je tvrdenie, že miestni to v podstate ani nechcú. Výborne, prečo sa ich teda nespýtame? Nech autonomisti (hádam by sa nejakí našli) pripravia paragrafové znenie zákona o južnoslovenskom autonómnom okruhu a šup s tým do referenda v dotknutých oblastiach. Bez ohľadu na odpoveď občanov, niet lepšej cesty ako Slotu prinútiť zavrieť tú jeho mastnú papuľu a Csákyho ukázať karty.

Viem, viem, ešte sa treba vyjadriť k špecifickému maďarskému fenoménu: tí agresívni pomätenci, v predminulom storočí zaspatí, sa aj tak usilujú o odtrhnutie územia a autonómia je len taká prestupná stanica. Veď nie raz nám dokázali, že z bujarých veľkomaďarských preludov sa nevyliečili. Nuž, kto nemá celkom zalepené oči vie, že kosovskému aj abcházskemu scenáru nepredchádzalo vyhlásenie autonómie, ale jej zrušenie. A hoc by to aj bola pravda, nie je to dostatočný dôvod na odrieknutie základných práv občana. Totiž rozhodovať o štruktúre spoločenského usporiadania, ktoré financuje. Správnu vec treba podporiť bez ohľadu na pohnútky. A až budú chcieť ľudia na južnom Slovensku chcieť, aby tam platili maďarské zákony, je to ich vec. Nemôžeme ich nútiť aby s nami žili s radosťou, kým sa k nim správame ako k cudzopasníkom.

A ešte maličkosť. V čase, keď som ešte nepociťoval potrebu pretŕčať sa vo vlaku so Spenglerom, narazil som na peknú Asimovovu esej, na názov si samozrejme nespomínam. Vtipne sa tam zamýšľal nad tým, ako sa ľudia hrozia predstavy, že tu raz nebudú a pritom im je ukradnuté obdobie, keď tu ešte neboli. Podobne je každému srdečne ukradnutá povojnová lúpež Zakarpatskej Ukrajiny. Nášho zvrchovaného územia!
http://humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=485:autonomia-je-v-pohode&catid=62:publicistika&Itemid=94