Commora Aula honlapja-Ne a tömegben kiabáld az igazadat, hanem azzal szemben
Az autonómia örök aktualitása miatt, egy effektív konfliktusmegoldó módszer, egy történelmi igazságtalanságokat kiegyenlítő legitim követelmény.

Keresés a honlapon

MENÜ


BELÉPÉS
Azonosító:

Jelszó:

Elfelejtett jelszó
Regisztráció



Tót- ani Felvidék nie sú v geografii hanlivé

2009.11.07.

Tót- ani Felvidék nie sú v geografii hanlivé, uviedol jazykovedec



BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) - Argumentácia ministra školstva Jána Mikolaja, že geografické názvy obsahujúce slovo Tót- alebo názov pre niekdajšie Horné Uhorsko Felvidék pôsobia pre Slovákov neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo, je neopodstatnená - tvrdí to jazykovedec István Lanstyák z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Práve hanlivým kontextom odôvodnil Mikolaj na dnešnej tlačovej besede, že rezort uvedené názvy vynechal v usmernení pre vydavateľov učebníc pre maďarskú menšinu.

"V geografických názvoch slovo Tót- určite nie je hanlivé a je nepredstaviteľné, aby nejaký minister menil tradičné maďarské zemepisné názvy," povedal agentúre SITA Lanstyák. Podľa neho možno pojem Tót- vnímať hanlivo len v prípade, že takto označíme slovenské etnikum. Keď sa toto slovo dostalo do zemepisných názvov, nebolo ešte hanlivé a svoju štylistickú neutralitu si v zemepisných názvoch zachovalo dodnes. Okrem slova tót sa ešte v maďarčine na pomenovanie Slováka využíva pojem „szlovák“, ktorý sa však neuplatňuje v geografických názvoch.

"Je to ako keby sme hovorili o Uherskom Hradišti v Čechách a nejaký maďarský minister by si vymyslel, že to nie je správny názov, lebo Uherské je zastarané, a nariadil by to nazývať Maďarské Hradište. Alebo keby sme slávneho matičiara z 19. storočia Viliama Paulinyho-Tótha prekrstili na Viliama Paulinyho-Slováka," tvrdí Lanstyák. Jazykovedec upozorňuje, že geografické názvy sú konzervatívne. Zachovávajú aj také formy, ktoré sa už v bežnej reči zmenili, preto sa ich štylistická hodnota môže líšiť od štylistickej hodnoty toho istého slova používaného samostatne. Napríklad slovo „smrdieť“ alebo „sviňa“ nevyvoláva podľa jazykovedca v ľuďoch práve tie najlepšie pocity, a predsa by nenapadlo ministra premenovať kúpele Smrdáky na Voniaky a obec Svinná na Ošípaná.

Názvu Felvidék nepripisuje Lanstyák žiaden hanlivý význam, až na to, že ho radi používajú aj extrémisti. Avšak i bežná populácia označuje týmto pojmom Hornú zem, čo je doslovný preklad slova. V historickom kontexte slúži Felvidék na pomenovanie historického regiónu v rámci Uhorska. "Keby chcel niekto hovoriť v učebnici o dnešnom Slovensku ako o Felvidéku, to by nebolo správne, čo je jasné. Ale pokiaľ hovoríme o území dnešného Slovenska pred rokom 1918, tak to je normálne, lebo značná časť Slovenska sa tak historicky
nazývala," vysvetľuje Lanstyák. Štylistickú hodnotu jazykových prostriedkov nemôže diktovať žiaden minister, pretože tá existuje a vytvorila sa dávno, dodáva jazykovedec.

Minister školstva Ján Mikolaj dnes na tlačovej konferencii uviedol, že do zoznamu odporúčaných geografických názvov pre vydavateľov maďarských učebníc nezaradil slová ako Tót- alebo Felvidék, pretože pre Slovákov vyznievajú neprirodzene, hanlivo alebo urážlivo. Zo zoznamu vypadli aj názvy, ktoré vznikli v období maďarizácie. „Z toho vyplýva, že tie názvy, ktoré vznikali v rokoch 1867 až 1918, v týchto učebniciach nie sú.
Sú tam pôvodné názvy, ktoré vznikali do toho obdobia, alebo tie, ktoré vznikali neskôr,“ povedal Mikolaj. Rezort zároveň uprednostnil pôvodné názvy pred novými. Špecifickým prípadom sú obce, ktoré sa v rôznych historických etapách zlučovali, pričleňovali alebo odlučovali. Týka sa to napríklad obcí Bernátovce, Budince, Košťany, Všechsvätých alebo Valaliky. Pri ich písaní odporučilo ministerstvo nepoužívať nové, ale historické názvy.

Zoznam distribuovalo ministerstvo cez Štátny pedagogický ústav pre vydavateľstvá, obsahuje 3 319 názvov. Rezort tvrdí, že pri jeho zostavovaní sa opieral o odborný podklad, ktorým je monografia Majtán a kol. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 - 1997), vydanej Slovenskou akadémiou vied v roku 1998. Kritici zoznamu odkazujú na školský zákon, podľa ktorého sa musia vydavatelia pri písaní geografických názvov orientovať zaužívanými názvami, ktoré sa objavili v učebniciach v rokoch 2002 až 2006. „Na ministerstve školstva sme nenašli žiadnu učebnicu, ktorá bola schválená v tomto období,“ odôvodňuje vydanie zoznamu Mikolaj. V školách je osem učebníc, pri ktorých sa vydavatelia orientovali usmerňujúcim zoznamom ministerstva.

Podľa Lászlóa Szigetiho zo Strany maďarskej koalície je zoznam neúplný, chybný a neakceptuje maďarský pravopis. Pri mnohých vraj chýba maďarský ekvivalent. "V spomínanom zozname nemajú maďarský názov rieky Bodrog, Bodva, Dunaj, Hornád, Ipeľ, Slaná a Tisa. Sú to všetko rieky na území Slovenska a bežne sa používajú ich maďarské pomenovania," uviedol Szigeti na tlačovej besede 24. augusta. Podľa neho nemá v zozname maďarské pomenovanie minimálne osem kotlín a niekoľko nížin.

Hanlivé názvy ako Tóth alebo Felvidék do učebníc nepatria

SITA
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/46869/Tot--ani-Felvidek-nie-su-v-geografii-hanlive-uviedol-jazykovedec.html



Bósza opäť propagoval autonómiu
26. septembra 2009 16:55
Otázka autonómie, rovnoprávnosti občanov na juhu Slovenska a odmietanie jazykového zákona boli hlavnou témou protestného zhromaždenia v Komárne pri soche sv. Štefana, ktorú zorganizoval dnes miestny podnikateľ János Bósza.
János Bósza počas prejavu pri soche sv. Štefana v Komárne.


Zdroj: TASR
Jeho prejav a prejavy troch rečníkov z Maďarska, Sedmohradska a Belgicka, ktoré predniesli v maďarčine a vo francúzštine, počúvala asi desiatka okoloidúcich ľudí.

Bószov prejav prerušila žena, ktorá sa dožadovala, aby zopakoval určitú časť aj v slovenskom jazyku. Ten to odmietol, ďalší rečníci jej zas povedali, aby ich dala na súd. Komárňanka napokon mávla rukou a odišla.

"Nám od začiatku, už od roku 2006 to isté hovorím a to isté budem hovoriť: spoločná územná autonómia a rovnaké práva o to nám ide," povedal v reakcii na otázku TASR Bósza.

Podľa jeho vyjadrenia ide o autonómiu nie na etnickom princípe, ale pre všetkých občanov žijúcich na danom území. "To znamená, že tam budú žiť Rómovia, Slováci aj Maďari, možno že aj ďalšie etniká, nemecké alebo rusínske. Pre všetkých občanov rovnaké práva, nám nejde o maďarskú autonómiu, ale o autonómiu na občianskom princípe," dodal.

Pokračoval, že celá Európska únia je na občianskom princípe. "Budeme hľadať prívržencov hlavne v EÚ, v Európskom parlamente. A keď už inak nie, tak terajšia vládna moc dostane odtiaľ príkaz, aby začali debatovať o autonómii," poznamenal.

Rečníci, jeden z nich mal na ruke mapu Veľkého Uhorska, požadovali zrušenie jazykového zákona a ústavou garantované rovnaké práva".

Bósza organizoval zhromaždenia o autonómii vo februári 2008 v Bratislave, v júli v Komárne. Ministerstvo vnútra SR na podnet predsedu SNS Jána Slotu a prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej v januári 2009 rozpustilo Bószovo regionálne združenie Nomos regionalizmus (Hnutie za regionalizmus), ktoré propagovalo projekt Juho-hornozemskej autonómie vytvorenej na území 16 slovenských okresov.

Zdroj: TASR
http://dnes.atlas.sk/slovensko/regiony/595339/bosza-opat-propagoval-autonomiu



Slovensko - Felvidék ?
rubrika: slovensko 2008


V poslednom čase sa v slovenskej historickej obci, vo verejnosti, najmä v médiách veľa hovorí o pripravovanej spoločnej učebnici dejín z dielne slovenských a maďarských historikov. Menej alebo vôbec na verejnosť neprenikajú informácie ako autori prekonávajú ustálené, hlboko zakorenené historické stereotypy, rozdielnu interpretáciu dejín Uhorska, pretrvávajúce legendy minulosti, ktoré prežívajú dodnes. Problémových oblastí je veľa. Vzťahujú sa tak na závažné koncepčné otázky spojené s históriou uhorského štátu, na rozdielne hodnotenie zlomových období a na významné osobnosti minulosti v kontexte dejín mnohonárodnostného Uhorska, ako aj zaužívaných historických terminologických pojmov. Je nesporné, že príprava spoločnej učebnice slovenských a maďarských historikov je náročná, vyžaduje si dlhší čas na vyjasňovanie sporných a problémových otázok, mnohých odlišne chápaných historických pojmov na úrovni skúsených historikov, ktorých bude spájať spoločné úsilie nájsť zhodné alebo blízke stanoviská a v prípadne potreby aj organizovať vedecké podujatia špecialistov z radov historikov tých národov, ktoré po dlhé stáročia žili v spoločnom štáte.

Vzhľadom na to, že problémy koncepčného charakteru vzťahujúce sa na rozdielne hodnotenie niektorých období Uhorska si vyžadujú väčší priestor, sústredím sa iba na osvetlenie dvoch geograficko-historických termínov, ktoré sa používajú vo význame synonyma názvu Slovenska. V priebehu dlhých stáročí sa menili, rozširoval alebo sa zužoval ich obsah a dodnes sa rozdielne interpretujú.To znamená, že ich používanie musí byť adekvátne dobe, na ktorú sa vzťahujú, nemožno ich časovo posúvať, deformovať ich zmysel, resp. svojvoľne nimi manipulovať. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zaslúžia dva terminologické výrazy: Horné Uhorsko a maďarský názov Felvidék, ktoré chceme priblížiť a intepretovať v širšom historickom kontexte.

Horné Uhorsko – Z pohľadu centra riadiacej moci a geografického umiestnenia Horné Uhorsko zaujímalo v Uhorskom kráľovstve severnú oblasť štátu. S týmto geograficko-historickým termínom sa stretávame od raného stredoveku až do novoveku. V dobových latinských listinách a spisoch sa spomína vo viacerých podobách (Hungaria Superior, Partium Superiorum,Partes Regni Superiores, Ungaria Ulterioris). Územie Horného Uhorska sa vyznačovalo charakteristickými črtami, ktoré ho odlišovali od ostatných časti štátu. Bol to hornatý, členitý kraj, prerušovaný mnohými údoliami a dolinami vyznačujúci sa nerastným bohatstvom, kde mnohé mestá získali kráľovské privilégiá, čím prispeli k hospodárskemu rozmachu kraja a k čulému obchodnému styku so susednými štátmi. Tieto faktory rozhodli, že Horné Uhorsko po stáročia zaujímalo významné miesto v uhorskom štáte. Kým v Dolnom Uhorsku lokalizovanom v centrálnej a južnej časti štátu sídlilo maďarské etnické obyvateľstvo, územie na sever od Dunaja bolo osídlené prevažne slovenským etnikom a v severovýchodnej časti po jeho doosídlení žilo rusínske obyvateľstvo.

Hoci do rozdelenia uhorského štátu v 16. storočí, t. j. do porážky uhorských vojsk Osmanskými Turkami pri Moháči Horné Uhorsko nebolo teritoriálne presne vymedzené, formovalo sa ako určitý geograficko-teritoriálny celok ohraničený na západe a na severe karpatským oblúkom, na juhu tokom Dunaja po jeho ohyb, ďalej na východ vencom hornatého územia po horný tok rieky Tisy až po hranicu so Sedmohradskom. Toto vymedzenie teritória Horného Uhorska tvorilo prirodzenú hranicu, ktorá prešla do povedomia slovenského obyvateľstva a zachovala sa do novoveku v tradícii ako historická hranica slovenského teritória a to nezávisle od toho, že Horné Uhorsko od konštituovania Uhorského kráľovstva po jeho zánik roku 1918 nepretržite tvorilo jeho súčasť a v priebehu dlhého historického vývoja obsah a rozsah pojmu Horné Uhorsko sa menil, vyvíjal, nebol vždy identický a nekryl sa s pôvodnou interpretáciou tohto pojmu.

V 16. a 17. storočí v čase okupácie centrálnej a južnej časti uhorského štátu Osmanskými Turkami a po osamostatnení sa Sedmohradska nemožno hovoriť o Hornom Uhorsku v predchádzajúcom zmysle, pretože sa zmenil jeho rozsah a pod týmto geografickým pojmom sa nerozumelo identické teritórium. Zmenšené Uhorské kráľovstvo, kde na tróne vládli panovníci z dynastie Habsburgovcov, tvorilo územie západného Zadunajska s časťou Chorvátska, ďalej územie súčasného Slovenska po hranicu tureckej okupácie so zbytkom neobsadeného uhorského teritória siahajúceho na severovýchode po Sedmohradsko. V tomto období nové viedenské mocenské centrum geograficky a administratívne rozdelilo vtedajšie Uhorsko do dvoch oblastí: Dolné Uhorsko - teritórium zahrňujúce západnú časť ríše po stredné Slovensko (bližšie k Viedni) s centrom v Bratislave a Horné Uhorsko od Spiša na východ po Sedmohradsko (vzdialenejšie od Viedne) so strediskom v Košiciach.

Od konca 17. storočia po postupnom oslobodzovaní spod nadvlády Osmanskej ríše nastáva návrat k predchádzajúcemu tradičnému chápaniu geograficko-historického pojmu Horné Uhorsko. Pod ním sa rozumelo celé severné hornaté teritórium Uhorska, ktoré zahrňovalo 21 stolíc, z toho 16 na území dnešného Slovenska a 5 vo východnej časti po hranicu so Sedmohradskom. V 19. storočí sa názov Horné Uhorsko stotožňoval s celým hornatým severným územím a bol identický s maďarským názvom Felvidék, pričom je potrebné uviesť, že v tom čase došlo k malej územnej modifikácii. Územie dnešného Žitného ostrova obývané maďarským etnikom nepatrilo do Horného Uhorska. Na jednej strane Felvidék začínal severne od línie Bratislava – Nitra, ale na druhej strane hornaté územie súčasného Maďarska na východ od dunajského ohybu, t. j. od úpätia Novohradských vrchov, Mátry, Bukových hôr, Tokajských vrchov až po severozápadnú oblasť horného Potisia sa považovalo za súčasť Horného Uhorska.

V období národného obrodenia došlo k zásadnej zmene v interpretácii tohto pojmu. Bolo to v čase formovania moderného maďarského nacionalizmu, ktorý si vytýčil za cieľ pretvorenie multietnického Uhorska na štát maďarského národa. V polovici 40. rokov 19. storočia došlo k premenovaniu názvu krajiny. Historický názov multietnickej Hungarie – Uhorska dostal oficiálny názov Magyarország – štát Maďarov, čo hlboko zasiahlo aj do tradičného pojmu a zmyslu termínu Horné Uhorsko. V novej doktríne o jednotnom štáte maďarského národa už nevystupovalo ako geograficko-historický pojem a osobitná časť multietnického Uhorska, ale sa chápalo ako severný región národného maďarského štátu. Kým celé Uhorsko nadobudlo nový etnický obsah, Horné Uhorsko sa v maďarskej politike interpretovalo ako Horné Maďarsko – Felső-Magyarország, k čomu v maďarskom jazyku prispel aj identický výraz pre dva odlišné pojmy a to: Uhorsko, uhorský (vo význame multietnického štátu a príslušnosti k nemu) a Maďarsko, maďarský (vo význame etnického štátu a etnickej príslušnosti), ktorý sa vyjadruje rovnakým výrazom „magyar“.

V dôsledku porážky maďarskej revolúcie v rokoch 1848-49 sa naplnenie fikcie o jednotnom maďarskom národnom štáte oneskorilo a začalo sa presadzovať až po mocenskom vyrovnaní medzi Viedňou a Budapešťou roku 1867 a po nastolení totálnej maďarskej hegemónie v Uhorsku. Keďže doktrína o maďarskom štáte neuznávala Slovákov za osobitný národ, všetky pojmy a výrazy vyjadrujúce slovenské národné územie a národnú príslušnosť ako: Slovensko, Slovák, slovenský vládna politika striktne nahradzovala pojmami Horné Uhorsko,Uhor, uhorský, ktoré sa v maďarskom jazyku významovo stotožňovali s termínmi Horné Maďarsko, Maďar a maďarský (Felső-Magyarország, magyar, magyar).

Popri geograficko-historickom termíne Horné Uhorsko (Felső-Magyarország) sa od 40. rokov 19. storočia v maďarskom jazyku používal vo význame synonyma aj výraz Felvidék – Horný kraj, Horný vidiek, ktorý bol vlastne novotvarom výrazu Felföld – Horná zem, Horniaky (na rozdiel od názvu Alföld – Dolná zem). Slovenský jazyk pritom rozlišuje medzi pojmami dolniaky a Dolná zem. Prvý pojem vyjadroval nížinatý kraj, kde zo severných hornatých oblastí sa chodilo na sezónne roboty a na poľnohospodárske práce. Pod Dolnou zemou sa rozumelo územie na juhu Uhorska, kde sa po skončení tureckej okupácie zo severu prisťahovalo slovenské obyvateľstvo. Kým názvy Felső-Magyarország a Felvidék v období dualizmu maďarská vládna politika chápala ako súčasť a región maďarského národného štátu, do ktorého patrilo celé hornaté teritórium severného Uhorska, slovenská politická reprezentácia a vzdelanci zotrvali na pozícii tradičnej interpretácie a chápania Slovenska vo význame geograficko-historického pojmu a súčasti multienického uhorského štátu, ktoré územie obývajú prevažne príslušníci slovenského etnika.

Averzia k názvu Felvidék vzrástla v slovenskom prostredí najmä potom, keď sa začal spájať s novou vlnou maďarizácie, s odnárodňovaním Slovákov a s ambíciami maďarskej vládnej politiky pretvoriť Felvidék na súčasť etnického maďarského štátu. Tento trend sa najvýraznejšie prejavil v protislovenskom pamflete B. Grünwalda, historika a zvolenského podžupna, ktorý svojej publikácii dal príznačný názov Felvidék. V uvedených dvoch terminologických názvoch a v ich interpretácii do zániku Rakúsko-Uhorska už nenastali žiadne zmeny.

Historický zlom nastal po roku 1918. V dôsledku nových mocensko-politických pomerov v Európe po rozpade Rakúsko-Uhorska a konštituovaním nástupníckych štátov predchádzajúce historické pojmy a názvy teritórií sa prestali používať. Najmä také, ktoré súviseli so zaniknutou uhorskou štátnosťou, nezodpovedali povojnovému územnému usporiadaniu a nevyjadrovali podstatu nových národných štátov. Preto sa termín Horné Uhorsko i Felvidék ako synonymum pre Slovensko prestali u nás používať, stali sa anachronické a boli historicky prekonané. Uvádzali sa iba v geograficko-historickom kontexte uhorského štátu a v dobových súvislostiach.

Celá slovenská politická reprezentácia na princípe sebaurčovacieho práva 30.októbra 1918 v Martine oficiálne deklarovala rozviazanie zväzku s uhorskou štátnosťou a vyjadrila politickú vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Tento štátoprávny akt bol medzinárodne uznaný a potvrdený mierovou zmluvou. Slovensko vstúpilo do nového štátu ako osobitný geograficko-územný celok s presne určenými hranicami.Tým používanie predvojnových názvov Horné Uhorsko a Felvidék stratilo prakticky zmysel.

Hoci nový povojnový etnický maďarský štát podpísal v Paríži mierovú zmluvu (v Trianone 4.6.1920), ktorou medzinárodne uznal novú hranicu s Česko-Slovenskom, všetky medzivojnové maďarské vlády spochybňovali nové územné usporiadanie a ďalej obhajovali štátoprávne princípy uhorského štátu a historickú jednotu bývalého uhorského teritória. Ignorovali pritom zásadu sebaurčovacieho práva národov, ktorú veľmoci Dohody prijali ako základné kritérium pri konštituovaní nových národných štátov.

Tento otvorený protest a nesúhlas Maďarska s novou česko-slovenskou hranicou sa prejavoval aj zotrvaním na starej terminológii v duchu predvojnovej uhorskej interpretácie. Na rozdiel od 19.storočia sa pojem Felvidék v medzivojnovom Maďarsku zúžil len na teritórium, ktoré sa po rozpade Uhorska stalo súčasťou česko-slovenského štátu, pričom pre jeho východnú časť sa začal používať názov Kárpátalja – Podkarpatsko. V súvislosti s vyčlenením slovenského teritória sa v Maďarsku hovorilo ako o strate severného maďarského územia, ktoré v minulosti tvorilo jednotu s ostatnou časťou štátu a nebolo územne, etnicky, ani správne vyčlenené (pričom sa neuvádzalo, že od roku 1848 slovenská politická reprezentácia niekoľkokrát oficiálne požiadala o vyčleneie slovenského etnického územia s vlastnou samosprávou v rámci uhorského štátu, čo maďarská vládna garnitúra zásadne odmietla ).

Rovnako sa o Slovensku v Maďarsku hovorilo ako o Čechmi okupovanej časti štátu, spochybňovala sa legitimita Martinskej deklarácie a neopodstatnenosť opustenia rámca uhorskej štátnosti. Hoci v tomto období názov Felvidék v Maďarsku bol značne frekventovaný, nemal oporu v medzinárodnom práve a zahraničie ho neakceptovalo. Po roku 1918 staré pojmy z čias uhorského štátu ako: Horné Uhorsko a Felvidék nemožno považovať za synonymá Slovenska, pretože etnický maďarský štát nemal kontinuitu s povojnovým Slovenskom a naviac tieto pojmy boli úzko späté so zaniknutou uhorskou štátnosťou a v povonovej Európe sa nepovažovali za severnú časť etnického maďarského štátu. Napokon ani teritoriálnym rozsahom sa nezhodovali s predstavou, ktorá sa vytvorila v priebehu 19. storočia.
V období komunistickej totality termín Felvidék v Maďarsku nebol frekventovaný a obchádzal sa. Používal sa v historickej literatúre a v dobových súvislostiach. Nový trend nastúpil po páde komunistického režimu a najmä po konštituovaní samostatnej Slovenskej republiky.

Úmerne s narastaním záujmu maďarskej politiky, publicistiky a verejnosti o trianonskú problematiku, oživovaním tradície uhorskej štátnosti, jej symbolov a opätovným vydávaním medzivojnovej revizionistickej a iredentistickej literatúry - s výnimkou oficiálnych dokumentov a vyhlásení - v Maďarsku v hovorom jazyku sa začal opäť používať názov Felvidék vo význame synonyma súčasného Slovenska. Pod ním sa rozumie územie Slovenska bez východnej časti pôvodného Felvidéku, ktorá od roku 1945 tvorí súčasť ukrajinského štátu. Tento termín je frekventovaný v dvojakej podobe; jednak sa ním vyjadruje celé súčasné teritórium SR a jednak sa používa vo formulácii „ slovenskí Maďari“, ktorý pojem sa v maďarskom jazyku vyjadruje výrazom „Felvidéki magyarok“. V podobnom zmysle sa termín Felvidék uplatňuje aj pri bežnom vyjadrovaní maďarských menšinových politikov a v menšinovej tlači.

Pri zdôvodňovaní používania termínu Felvidék sa medziiným uvádza, že tento výraz v maďarskom jazyku vyjadruje tradičný a historický názov Slovenska, ktorý je totožný so súčasným teritóriom Slovenskej republiky a vystupuje ako jeho synonymum. Pritom sa nehovorí, či po obsahovej stránke je rovnoceným výrazom, či adekvátne vyjadruje národnopolitické a štátoprávne postavenie Slovenska ako suverenného štátu a či je identickým prekladom do maďarského jazyka. Vychádzajúc z týchto kritérií maďarská argumentácia je neadekvátna, anachronická, historicky prekonaná, za ktorou sa skrýva politická motivácia. Jej základom je predvojnová štátoprávna doktrína, ktorá kladie dôraz na kontinuitu už zaniknutej uhorskej štátnosti, ignorujúc pritom princíp sebaurčovacieho práva národov, ktorý sa stal nosnou koncepciu a zásadou pri konštituovaní moderných národných štátov v strednej Európe.

Tvrdenie, podľa ktorého názov Felvidék sa prezentuje ako tradičný a historický názov Slovenska, je zavádzajúci, pretože uvedený pojem sa vyvinul zo staršieho geografického výrazu a v maďarskej interpretácii sa predovšetkým uplatňoval vo význame synonyma pre Horné Uhorsko, nestotožňoval s národným územím Slovákov, naopak ho popieral. Termín Felvidék sa v pomeroch Uhorska používal približne 80 rokov. Pokiaľ ide o rozsah jeho teritória, nebol totožný so súčasným územím SR, ani s chápaním, ktoré sa vytvorilo v medzivojnovom horthyovskom Maďarsku. Napokon maďarský výraz Felvidék svojím obsahom sa výlučne obmedzuje na vyjadrenie geografického charakteru kraja, resp. hovorí o okolí, alebo o regióne uhorského štátu, ktorý sa pred 90 rokmi stal nefunkčný a teda nevyjadruje súčasný stav.

Do zániku Rakúsko-Uhorska sa samostatne nepoužíval, ale výlučne v súvislosti a v rámci uhorského štátu. Pre uvedené dôvody stotožňovanie názvu Felvidék so súčasným Slovenskom, s tým Slovenskom, ktoré po roku 1918 prešlo dynamickým spoločenským, hospodárskym, národnoemancipačným vývojom završeným vytvorením vlastnej štátnosti s presne určenými a medzinárodne uznanými hranicami, je neadekvátne, postráda akúkoľvek opodstatnenosť a neodráža súčasné národné, štátoprávne a medzinárodné postavenie Slovenska. Preto jeho používanie má svoje opodstatnenie iba v dobovej literatúre a v historickom kontexte uhorského štátu. Naviac, používanie termínu Felvidék slovenská verejnosť oprávnene vníma ako závan starých čias, ktorý patrí nenávratne do minulosti, tým viac, že tento pojem sa negatívne zapísal do historického povedomia minulých slovenských generácií a stal sa synonymom pre obdobie národného útlaku.
Záverom možno zhrnúť, že adekvátny a identický výraz pre súčasné Slovensko v maďarskom jazyku nie je Felvidék, ale Szlovák Köztársaság – Slovenská republika alebo jednoducho Slovákia – Slovensko.


Ladislav Deák
http://www.prop.sk/slovensko_felvidek.html



Ágnes Biró interpelovala ministra školstva - Dolná zem ano, Horná zem (Felvidék) nie?
Štvrtok, 26 jún 2008

Ágnes Biró interpelovala ministra školstva - Dolná zem ano, Horn8 zem (Felvidék) nie?

Na zasadnutí NR SR fňa 24. júna poslankyňa SMK Ágnes Biró interpelovala ministra školstva SR Jána Mikolaja

Bratislava, 24. júna 2008

Vec
Interpelácia na podpredsedu vlády a ministra školstva SR Jána Mikolaja
v zmysle § 129 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov


Vážený pán minister,

Minulý rok ste vo svojom stanovisku pre médiá uviedli, že štandardizované zemepisné názvy v učebniciach vydávaných v jazyku národnostnej menšiny sa musia uvádzať vždy v štátnom jazyku. Toho roku v stanovisku (podľa sprievodného listu v „metodickom usmernení“) zo dňa 14.mája 2008 uvádzate, že „v učebniciach vydaných v jazyku národnostnej menšiny“ „za prvým slovenským názvom sa uvedie v zátvorke aj názov v jazyku národnostnej menšiny. Nasledujúce názvy v texte sa budú označovať len v štátnom jazyku“.

Odvolali ste sa pri tom na § 3 ods. 3 písmeno d) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a § 18 ods. 8 zákona č. 215/1995 Z.z.o geodézii a kartografii.

V oboch prípadoch stanovisko (metodické usmernenie) Ministerstva školstva SR je dezinterpretácia zákonov, ktorým hrubo zasahujete do práv národnostných menším a do kodifikovanej podoby ich jazykov, deformujete dejiny a potierate historický vývin územia. Týmto usmernením porušujete ústavné práva menšín na vzdelanie v ich jazyku ako i medzinárodné dohovory predovšetkým Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ustanovenia § 3 zákona č. 270/1995 Z.z. upravujú používanie štátneho jazyka SR v úradnom styku a výchovno-vyučovací proces nie je úradný styk a preto nie je možné ho použiť ani v spojení s § 4, ktorého ustanovenia upravujú používanie štátneho jazyka v školstve.

Zákon o štátnom jazyku neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín a akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby ktoréhokoľvek národného jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprijateľná, neprípustná a nedemokratická iniciatíva z pozície moci.

Zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v § 18 ods. 8) upravuje používanie štandardizovaných geografických názvov v kartografických dielach, v odborných publikáciách, v masovo komunikačných prostriedkoch a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Výchovno-vyučovací proces nie je úradná činnosť orgánu verejnej správy a učebnice základných a stredných škôl nie sú kartografickými dielami ani odbornými publikáciami v zmysle tohto zákona.

Z uvedených dôvodov si Vám dovoľujem položiť nasledovné otázky:

1. Podľa ktorej právnej normy zaraďujete Ministerstvo školstva SR učebnice základných a stredných škôl do skupiny kartografických diel a odborných publikácií ?

2. Definície exoným tzv. vžitých názvov a endoným boli zosúladené na 9. konferencii OSN o štandardizácii geografických názvov, ktorá sa konala 21-30. augusta 2007 v New Yorku. Ako sa uvedený pokrok pre zjednotenie štandardizácie geografických názvov premietlo do slovenských pomerov ?

3. V médiách i v oficiálnych materiáloch vlády sa nie raz uvádza geografický názov „ Dolná zem“. Vysvetlite o ktorú časť územia SR ide ?

Ak „Dolná zem“ je v slovenčine zaužívané a uznané historické pomenovanie územia obývaného Slovákmi, prečo máte výhrady k pojmu „Horná zem“ – Felvidék“ čo je v maďarskom jazyku taktiež uznaným a zaužívaným historickým pomenovaním územia obývaného Maďarmi?

4. V slovenskom jazyku, v učebniciach je celý rad geografických názvov typu Mníchov, Viedeň, Benátky, Londýn, Ostrihom, Mlynky, Pätikostolie, atď., ktoré sa používajú len v slovenskom jazyku ako vžité -historické podoby. Nakoľko tieto geografické pomenovania majú v jednotlivých národných jazykoch svoju štandardizovanú podobu, plánuje ministerstvo nápravu a prijatie metodického opatrenia (usmernenia) aj na odstránenie týchto „zrušených, zastaraných alebo preložených názvov z iných jazykov“ z učebníc vydaných v slovenskom jazyku?
http://www.smk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=541&Itemid=1



Slovensko = Felvidék?

Slovensko = Felvidék?

V poslednom čase sa v slovenskej historickej obci, vo verejnosti, najmä v médiách veľa hovorí o pripravovanej spoločnej učebnici dejín z dielne slovenských a maďarských historikov. Menej alebo vôbec na verejnosť neprenikajú informácie ako autori prekonávajú ustálené, hlboko zakorenené historické stereotypy, rozdielnu interpretáciu dejín Uhorska, pretrvávajúce legendy minulosti, ktoré prežívajú dodnes. Problémových oblastí je veľa. Vzťahujú sa tak na závažné koncepčné otázky spojené s históriou uhorského štátu, na rozdielne hodnotenie zlomových období a na významné osobnosti minulosti v kontexte dejín mnohonárodnostného Uhorska, ako aj zaužívaných historických terminologických pojmov. Je nesporné, že príprava spoločnej učebnice slovenských a maďarských historikov je náročná, vyžaduje si dlhší čas na vyjasňovanie sporných a problémových otázok, mnohých odlišne chápaných historických pojmov na úrovni skúsených historikov, ktorých bude spájať spoločné úsilie nájsť zhodné alebo blízke stanoviská a v prípade potreby aj organizovať vedecké podujatia špecialistov z radov historikov tých národov, ktoré po dlhé stáročia žili v spoločnom štáte.

V dôsledku porážky maďarskej revolúcie v rokoch 1848-49 sa naplnenie fikcie o jednotnom maďarskom národnom štáte oneskorilo a začalo sa presadzovať až po mocenskom vyrovnaní medzi Viedňou a Budapešťou v roku 1867 a po nastolení totálnej maďarskej hegemónie v Uhorsku. Keďže doktrína o maďarskom štáte neuznávala Slovákov za osobitný národ, všetky pojmy a výrazy vyjadrujúce slovenské národné územie a národnú príslušnosť ako: Slovensko, Slovák, slovenský, vládna politika striktne nahradzovala pojmami Horné Uhorsko, Uhor, uhorský, ktoré sa v maďarskom jazyku významovo stotožňovali s termínmi Horné Maďarsko, Maďar a maďarský (Felső-Magyarország, Magyar, magyar). Popri geograficko-historickom termíne Horné Uhorsko (Felső-Magyarország) sa od 40. rokov 19. storočia v maďarskom jazyku používal vo význame synonyma aj výraz Felvidék – Horný kraj, Horný vidiek, ktorý bol vlastne novotvarom výrazu Felföld – Horná zem, Horniaky (na rozdiel od názvu Alföld – Dolná zem). Slovenský jazyk pritom rozlišuje medzi pojmami Dolniaky a Dolná zem. Prvý pojem vyjadroval nížinatý kraj, kde zo severných hornatých oblastí sa chodilo na sezónne roboty a na poľnohospodárske práce. Pod Dolnou zemou sa rozumelo územie na juhu Uhorska, kde sa po skončení tureckej okupácie zo severu prisťahovalo slovenské obyvateľstvo.

Kým názvy Felső-Magyarország a Felvidék v období dualizmu maďarská vládna politika chápala ako súčasť a región maďarského národného štátu, do ktorého patrilo celé hornaté teritórium severného Uhorska, slovenská politická reprezentácia a vzdelanci zotrvali na pozícii tradičnej interpretácie a chápania Slovenska vo význame geograficko-historického pojmu a súčasti multietnického uhorského štátu, ktoré územie obývajú prevažne príslušníci slovenského etnika. Averzia k názvu Felvidék vzrástla v slovenskom prostredí najmä potom, keď sa začal spájať s novou vlnou maďarizácie, odnárodňovaním Slovákov a ambíciami maďarskej vládnej politiky pretvoriť Felvidék na súčasť etnického maďarského štátu. Tento trend sa najvýraznejšie prejavil v protislovenskom pamflete B. Grünwalda, historika a zvolenského podžupana, ktorý svojej publikácii dal príznačný názov Felvidék. V uvedených dvoch terminologických názvoch a v ich interpretácii do zániku Rakúsko - Uhorska už nenastali žiadne zmeny.

Historický zlom nastal po roku 1918. V dôsledku nových mocensko-politických pomerov v Európe po rozpade Rakúsko - Uhorska a konštituovaním nástupníckych štátov predchádzajúce historické pojmy a názvy teritórií sa prestali používať. Najmä také, ktoré súviseli so zaniknutou uhorskou štátnosťou, nezodpovedali povojnovému územnému usporiadaniu a nevyjadrovali podstatu nových národných štátov. Preto sa termín Horné Uhorsko i Felvidék ako synonymum pre Slovensko prestali u nás používať, stali sa anachronické a boli historicky prekonané. Uvádzali sa iba v geograficko-historickom kontexte uhorského štátu a v dobových súvislostiach.

Celá slovenská politická reprezentácia na princípe sebaurčovacieho práva 30.októbra 1918 v Martine oficiálne deklarovala rozviazanie zväzku s uhorskou štátnosťou a vyjadrila politickú vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Tento štátoprávny akt bol medzinárodne uznaný a potvrdený mierovou zmluvou. Slovensko vstúpilo do nového štátu ako osobitný geograficko-územný celok s presne určenými hranicami. Tým používanie predvojnových názvov Horné Uhorsko a Felvidék stratilo prakticky zmysel. Tvrdenie, podľa ktorého sa názov Felvidék prezentuje ako tradičný a historický názov Slovenska, je zavádzajúci, pretože uvedený pojem sa vyvinul zo staršieho geografického výrazu a v maďarskej interpretácii sa predovšetkým uplatňoval vo význame synonyma pre Horné Uhorsko, nestotožňoval s národným územím Slovákov, naopak ho popieral. Termín Felvidék sa v pomeroch Uhorska používal približne 80 rokov. Pokiaľ ide o rozsah jeho teritória, nebol totožný so súčasným územím SR, ani s chápaním, ktoré sa vytvorilo v medzivojnovom horthyovskom Maďarsku. Napokon maďarský výraz Felvidék svojím obsahom sa výlučne obmedzuje na vyjadrenie geografického charakteru kraja, resp. hovorí o okolí, alebo o regióne uhorského štátu, ktorý sa pred 90 rokmi stal nefunkčný a teda nevyjadruje súčasný stav. Do zániku Rakúsko - Uhorska sa samostatne nepoužíval, ale výlučne v súvislosti a v rámci uhorského štátu.

Pre uvedené dôvody stotožňovanie názvu Felvidék so súčasným Slovenskom, s tým Slovenskom, ktoré po roku 1918 prešlo dynamickým spoločenským, hospodárskym, národno-emancipačným vývojom zavŕšeným vytvorením vlastnej štátnosti s presne určenými a medzinárodne uznanými hranicami, je neadekvátne, postráda akúkoľvek opodstatnenosť a neodráža súčasné národné, štátoprávne a medzinárodné postavenie Slovenska. Preto jeho používanie má svoje opodstatnenie iba v dobovej literatúre a v historickom kontexte uhorského štátu. Naviac, používanie termínu Felvidék slovenská verejnosť oprávnene vníma ako závan starých čias, ktorý patrí nenávratne do minulosti, tým viac, že tento pojem sa negatívne zapísal do historického povedomia minulých slovenských generácií a stal sa synonymom pre obdobie národného útlaku. Záverom možno zhrnúť, že adekvátny a identický výraz pre súčasné Slovensko v maďarskom jazyku nie je Felvidék, ale Szlovák Köztársaság – Slovenská republika alebo jednoducho Szlovákia – Slovensko.

PhDr. Ladislav Deák DrSc.




Szóljon hozzá

Név:
E-mail:
Az e-mail cím nem jelenik meg az oldalon
Szöveg:





HÍREK
Felvidéki magyar térkép
- 2009.05.20.





Magyar élettér autóatlasz
- 2009.05.20.





Történelmi emlékesztető
- 2009.05.19.

Felvidék
Honföldünk


Nemzeti dal
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Esküszünk,
hogy rabok tovább
nem leszünk


Utassy József gondolata
- 2009.03.15.

Én szemfedőlapod lerántom:
Kelj föl és járj, Petőfi Sándor!
Zúg Március, záporos fény ver,
Suhog a zászlós tűz a vérben.
Hüvelyét veszti, brong a kardlap:
Úgy kel föl, mint forradalmad!
Szedd össze csontjaid, barátom:
Lopnak a bőség kosarából,
A jognak asztalánál lopnak,
Népek nevében! S te halott vagy?!
Holnap a szellem napvilágát
Roppantják ránk a hétszer gyávák.
Talpra Petőfi! Sírodat rázom:
Szólj még egyszer a Szabadságról!


A Szent Korona Őrzője
- 2009.03.11.

A Szent Korona Őrzőjének Eskü alatt tett Nyilatkozata.



Új menü
- 2009.02.27.


- Autonómia hírek máshonnan
- Mi az autonómia?
- Az autonómia kivívásának a formái
- Decentralizált autonómia
- A kisebbségi autonómia (működő
modellek, magyar elképzelések)

- Az autonómia és az új világrend
- Felvikéki hírek
- Preambulum
- Aláírásgyűjtés az autonómiáért
- A szlovák alkotmány nem tiltja az autonómiát
- A felvidéki magyarok történelme
- Csehszlovákiai kisebbségi szerződés
- Beneš-dekrétumok
- Szlovákiai nyelvtörvény
- Polgártársaim, barátaim
- Múlt, jelen, jövő
- Szlovákok igazi történelme
- Dálesz
- Erdélyi hírek
- Erdély és Székelyföld autonómiája
- Vajdasági hírek
- Vajdasági autonómiaterv
- Kárpátaljai hírek
- Kárpátaljai autonómiatervek
- Kárpátaljai autonómia-koncepciók
- A KÁRPÁTALJAI MAGYAR AUTONÓMIA
- Horvátország, Szlovénia,
Ausztria hírek

-

- Magyarországi autonómiahírek
- Magyar címer története
- 1868-as kisebbségi törvény
- Miért a 20. század?
- Autonómiák Európában

- English news
- Observations on the Beneš Decrees
- EÚ-us hírek
- Finn autonómiamodell
- Dél-Tirol és Korzika autonómiája
- Katalán autonómia
- Baszk autonómia
- Kínai autonómia - Másfajta autonómiák
- Saját írásaink
- Rólunk írták
- Az Emberi Jogok
Egyetemes Nyilatkozata

- A modern szabadságjogok
- Kirándulások a Zsitva folyócska
mentén

- Mátyusföld és Csallóköz,
Dunamenti-síkság
- Nem igaz
- Egy város a Duna két patján
- Slovenské aktuality
- Autonómia SK
- Commora Aula články
- Okolo autonómie Text
- Slováci a maďari jedna rodina
- Štúr a autonómia
- Fantázia képek
- Komáromi képek
- Olimpia 2016 Commora Aula
- Gondolatok


Történelmi párhuzam
- 2009.03.05.

Stefan Marko Daxner: "Magyarország számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk." (1861)
most mi is megfogalmazzuk ugyanezt
Bósza János: "Szlovákia számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk. (2009)"


Az önrendelkezésről
- 2009.03.05.

Aki esetleg mégis úgy gondolná, mi köze mindehhez, annak ajánlanám szíves figyelmébe Martin Niemüller, a német protestáns lelkipásztor gondolatait.
"Amikor elvitték a kommunistákat, én hallgattam, mert nem voltam kommunista. Amikor elvitték a szociáldemokratákat és a szakszervezeti embereket, én hallgattam, mert sem szociáldemokrata, sem szakszervezeti ember nem voltam. Amikor eljöttek és elvitték a zsidókat, én hallgattam, mert nem voltam zsidó. És amikor eljöttek és elvittek engem, már nem maradt senki, aki szólhatott volna értem."


Vígh Károly
- 2009.03.05.

„Magyarországon és máshol is (Szlovákiában is- a szerk. megj.) láttuk és megéltük, hogy a történelmi traumák és frusztrációk önsajnálatból történõ ápolása a nemzetekbõl a legrosszabb erõket szabadítja fel, amelyek csak a katasztrófát ismerik, és csak ebbõl táplálkoznak. Miért nem vagyunk képesek valami újat, reménytelibbet kezdeni?- kérdezi Churchill…”

Az élet
- 2009.03.02.

Az élet egy nagy cirkusz, ahol tanár a bohóc és nebuló a közönség.

Cikkajánló:
- 2009.03.01.

Slota sértegethet minket, klikk a képre





Autonómia terv. klikk a Commora képre
- 2006.09.01.








Szavazás a Commora Aula honlapról
- 2006.12.08.

Szavazás!

Indult 2006.11.10-én
- 2006.11.11.

Felmérés
Kell-e nekünk az autonómia

Igen minél hamarabb
Igen, de majd később
Igen, ha a szlovákok is akarják
nem tudom
Nem, mert úgyse lehet
Nem, mert rossz az időzítés
Nem, mert nincs rá szükség


Véletlen link.



Kukac.sk link felvidéki magyar fórum
- 2007.12.15.









Rovásírás
- 2007.06.09.





Újévi mondóka
- 2008.01.01.

Adja a Teremtő, hogy -
Minden rügyed megfakadjon!
Minden magod kihajthasson!
Minden dalod szívből jöjjön!
Minden napod tündököljön!
Minden szájat etethessél!
Minden élőt szerethessél!
Minden mi él üdvözöljön!
Minden álmod teljesüljön!
Minden bánat odébbálljon!
Minden csoda megtaláljon!
Minden napod egészségben,
Minden perced békességben
Teljen, az új esztendőben!
Úgy legyen!
Varga Ibolya


Lao Ce
- 2008.01.24.

Egy bölcs hadvezér azt mondotta:
"Mint a vendég, nem mint a gazda:
nem vonulok hüvelyknyit előre,
inkább egy lábnyit vissza."
Ez a tétlen cselekvés,
az erőszak nélküli siker,
az ellenség nélküli háború,
a fegyvertelen győzelem.
Harcban az ellenség ócsárlása
megsérti az út-at;
ha két hadsereg összecsap,
a kíméletesebb győzelmet arat.


Szlovák-magyar barátság
- 2009.03.14.

LONG LIVE

Szózat
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Szózat
Szózat ének


Vörösmarty Mihály Szózat
- 2009.03.14.

Hazádnak rendületlenül
Légy híve, oh magyar;
Bölcsőd az s majdan sírod is,
Mely ápol s eltakar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.

Ez a föld, melyen annyiszor
Apáid vére folyt;
Ez, melyhez minden szent nevet
Egy ezredév csatolt.

Itt küzdtenek honért a hős
Árpádnak hadai;
Itt törtek össze rabigát
Hunyadnak karjai.

Szabadság! itten hordozák
Véres zászlóidat,
S elhulltanak legjobbjaink
A hosszú harc alatt.

És annyi balszerencse közt,
Oly sok viszály után,
Megfogyva bár, de törve nem,
Él nemzet e hazán.

S népek hazája, nagy világ!
Hozzád bátran kiált:
"Egy ezredévi szenvedés
Kér éltet vagy halált!"

Az nem lehet, hogy annyi szív
Hiába onta vért,
S keservben annyi hű kebel
Szakadt meg a honért.

Az nem lehet, hogy ész, erő,
És oly szent akarat
Hiába sorvadozzanak
Egy átoksúly alatt.

Még jőni kell, még jőni fog
Egy jobb kor, mely után
Buzgó imádság epedez
Százezrek ajakán.

Vagy jőni fog, ha jőni kell,
A nagyszerű halál,
Hol a temetkezés fölött
Egy ország vérben áll.

S a sírt, hol nemzet sülyed el,
Népek veszik körul,
S az emberek millióinak
Szemében gyászköny ül.

Légy híve rendületlenül
Hazádnak, oh magyar:
Ez éltetőd, s ha elbukál,
Hantjával ez takar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.


Hun imádság
- 2009.03.14.

Kr.u. 410-460-ban keletkezett. Hun ezüstveretes szíjvégen rovásírással írva, a Kijevi Nemzeti Múzeumban van. A kijevi múzeumban őrzött hun övvereten, szíjvégen levő rovásírásos ima gyönyörű.

HUN IMÁDSÁG

MIATYÁNK ISTENÜNK
BENNÜNK VAN ORSZÁGOD.
ELŐTTÜNK SZENT NEVED
TÖRVÉNY AKARATOD.

MINDENNAPUNK GONDJÁT,
MAGADON VISELED.
BŰNEINKET MINT MÁSNAK,
NEKÜNK ELENGEDED.

TE KEZED VEZET
KÍSÉRTÉSEKEN ÁT,
S LEFEJTED RÓLUNK
GONOSZ JÁRMÁT.

TIÉD A NAGYVILÁG
ÖSSZES HATALMA, ÜDVE,
MINDÖRÖKTŐL KEZDVE,
LEGYEN MINDÖRÖKRE.


Petõfi Sándor: A szájhõsök
- 2009.03.17.

Meddig tart ez őrült hangzavar még?
Meddig bőgtök még a hon nevében?
Kinek a hon mindig ajkain van,
Nincsen annak, soha sincs szivében!
Mit használtok kofanyelvetekkel?
Évrül-évre folyvást tart a zaj,
És nem ott-e, ahol volt, a nemzet?
Nincs-e még meg minden régi baj?


Tenni, tenni! a helyett, hogy szóval
Az időt így elharácsoljátok;
Várva néz rég s oly hiába néz az
Isten napja s a világ reátok.
Nyujtsátok ki tettre a kezet már
S áldozatra zsebeiteket,
Tápláljátok végre a hazát, ki
Oly sokáig táplált titeket.



Áldozat s tett, ez a két tükör, mely
A valódi honfiút mutatja,
De ti gyáva s önző szívek vagytok,
Tettre gyávák s önzők áldozatra.
Hiszem én, hogy mint a fák tavasszal,
Megifjodnak a vén nemzetek,
De ti hernyók új lombot nem adtok,
Sőt a régit is leeszitek.



S oh mi vakság! fölemelte még a
Népszerűség őket paizsára,
Az elámult sokaság, miképen
Megváltóit, karjaiba zárja.
Megváltók? ők a hon eladói,
Elveszünk ez ordítók miatt...
Rólok tudja ellenünk, hogy félünk,
Mert a félénk eb mindég ugat.



Én ugyan nem állok a sereghez,
Mely kiséri őket ujjongatva,
És ha egykor közibök vetődöm,
Nem egyébért lépek e csapatba,
Csak azért, hogy fölfordítsam majd ez
Ál nagyok győzelmi szekerét,
S haragomnak ostorával vágjam
Arcaikra a bitó jelét!

Petőfi Sándor


Soviniszta
- 2009.03.26.

Illyés Gyula szerint patrióta az, aki jogot véd, soviniszta az, aki jogot sért.

Táncsics Mihály:
- 2009.03.30.

Az egyenlő szabadság
és az egyenlő jogok teszik
a forrást, melybül
mindenki egyaránt
meríthet jólétet,
bolgogságot, áldást.


József Attila
- 2009.04.03.

«az igazat mondd, ne csak a valódit,
a fényt, amelytől világlik agyunk,
hisz egymás nélkül sötétségben vagyunk.»
(József Attila)


A harc, melynek nincs győztese
- 2009.05.18.

Miért ne-ken

Nyelvlecke
- 2009.05.18.

Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

2009.3.11
Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

Egyik olaszóra során,
Ím a kérdés felmerült:
Hogy milyen nyelv ez a magyar,
Evrópába hogy került?

Elmeséltem, ahogy tudtam,
Mire képes a magyar.
Elmondtam, hogy sok, sok rag van,
S hogy némelyik mit takar,

És a szókincsben mi rejlik,
A rengeteg árnyalat,
Példaként vegyük csak itt:
Ember, állat hogy halad?

Elmondtam, hogy mikor járunk,
Mikor mondom, hogy megyek.
Részeg, hogy dülöngél nálunk,
S milyen, ha csak lépdelek.

Miért mondom, hogybotorkál
Gyalogol, vagy kódorog,
S a sétáló szerelmes pár,
Miért éppen andalog?

A vaddisznó, hogy ha rohan,
Nem üget, de csörtet - és
Bár alakra majdnem olyan
Miért más a törtetés?

Mondtam volna még azt is hát,
Aki fut, mért nem lohol?
Miért nem vág, ki mezőn átvág,
De tán vágtat valahol.

Aki tipeg, mért nem libeg,
S ez épp úgy nem lebegés, --
Minthogy nem csak sánta biceg,
S hebegés nem rebegés!

Mit tesz a ló, ha poroszkál,
Vagy pedig, ha vágtázik?
És a kuvasz, ha somfordál,
Avagy akár bóklászik.

Lábát szedi, aki kitér,
A riadt őz elszökell.
Nem ront be az, aki betér . . .
Más nyelven, hogy mondjam el?

Jó lett volna szemléltetni,
Botladozó, mint halad,
Avagy milyen őgyelegni?
Egy szó - egy kép - egy zamat!

Aki "slattyog", mért nem "lófrál"?
Száguldó hová szalad?
Ki vánszorog, mért nem kószál?
S aki kullog, hol marad?

Bandukoló mért nem baktat?
És ha motyog, mit kotyog,
Aki koslat, avagy kaptat,
Avagy császkál és totyog?

Nem csak árnyék, aki suhan,
S nem csak a jármű robog,
Nem csak az áradat rohan,
S nem csak a kocsi kocog.

Aki cselleng, nem csatangol,
Ki "beslisszol", elinal,
Nem "battyog" az, ki bitangol,
Ha mégis: a mese csal!

Hogy a kutya lopakodik,
Sompolyog, majd meglapul,
S ha ráförmedsz, elkotródik.
Hogy mondjam ezt olaszul?

Másik, erre settenkedik,
Sündörög, majd elterül.
Ráripakodsz, elódalog,
Hogy mondjam ezt németül?

Egy csavargó itt kóborol,
Lézeng, ődöng, csavarog,
Lődörög, majd elvándorol,
S többé már nem zavarog.

Ám egy másik itt tekereg,
-- Elárulja kósza nesz -
Itt kóvályog, itt ténfereg. . .
Franciául, hogy van ez?

S hogy a tömeg mért özönlik,
Mikor tódul, vagy vonul,
Vagy hömpölyög, s mégsem ömlik,
Hogy mondjam ezt angolul?

Aki surran, miért nem oson,
Vagy miért nem lépeget?
Mindezt csak magyarul tudom,
S tán csak magyarul lehet. . .!



A magyar nyelv szépségeiről sokat lehetne beszélni, hiszen nem csak Európában számít egyedülállónak. Az angolok például már nem értik Shakespeare 1600-as évek körül íródott műveit, azok eredeti nyelvezetét "óangolnak" nevezik. Érdekes belegondolni, hogy az azóta eltelt majd' 400 évben mennyit változott a nyelvük. Velük ellentétben azonban mi, magyarok a mai napig megértjük pl. az Ómagyar Mária Siralom 1300as évekre datált hangzását.
...és, hogy mit mondanak a külföldiek a magyar nyelvről? Néhány idézet:

Grimm Jakab meseíró (XIX. század), aki egyben az első német tudományos nyelvtan megalkotója is: "a magyar nyelv logikus és tökéletes felépítése felülmúl minden más nyelvet".

N. Erbersberg bécsi tudós (XIX. század): "Olyan a magyar nyelv szerkezete, mintha nyelvészek gyülekezete alkotta volna, hogy meglegyen benne minden szabályosság, tömörség, összhang és világosság."

George Bernard Shaw drámaíró (az amerikai CBC-nek adott interjújában sokkal bővebben kifejtve) mondta: "Bátran kijelenthetem, hogy miután évekig tanulmányoztam a magyar nyelvet, meggyőződésemmé vált: ha a magyar lett volna az anyanyelvem, az életművem sokkal értékesebb lehetett volna. Egyszerűen azért, mert ezen a különös, ősi erőtől duzzadó nyelven sokszorta pontosabban lehet leírni a parányi különbségeket, az ér zelmek titkos rezdüléseit."

Grover S. Krantz amerikai kutató: "A magyar nyelv ősisége Magyarországon /.../ meglepő: úgy találom, hogy átmeneti kőkori nyelv, megelőzte az újkőkor kezdetét /.../ az összes helyben maradó nyelv közül a magyar a legrégebbi."

Ove Berglund svéd orvos és műfordító: "Ma már, hogy van fogalmam a nyelv struktúrájáról, az a véleményem: a magyar nyelv az emberi logika csúcsterméke." (Magyar Nemzet 2003. XII. 2. 5. o.)

Teller Ede atomfizikus halála előtt pár évvel ezt mondta Pakson: "...Új jeles felfedezésem, miszerint egy nyelv van, s az a magyar." (Mai Nap, Budapest, 1991. 9.)
Nem különös-e, hogy a magyar tudomány minden erőt bevetve igyekszik lefokozni a magyar nyelvet, ám a külföldi szakvélemények ennek az ellenkezőjét hangsúlyozzák: nyelvünk egyedülálló nagyszerűségét, ősiségét, mi több, van ki a magyar nyelv Kárpát-medence-i ősi volta mellett is kiáll.
A genetikai eredményekből már tudjuk: teljes joggal.)

De ne csak a nyelvünket, hanem annak teremtő erejére vonatkozó véleményekre is figyeljünk:

Isaac Asimov scifi író: "Az a szóbeszéd járja Amerikában, hogy két intelligens faj létezik a földön: emberek és magyarok."

Enrico Fermi olasz atomfizikustól mikor megkérdezték, hogy hisz-e az űrlakókban, azt válaszolta: "Már itt vannak, magyaroknak nevezik őket!"

A magyar anyanyelvű nagy matematikusok is többször vallották: hja, magyar anyanyelvvel könnyű nagy matematikusnak lenni.
/VARGA CSABA : Mire lehet büszke a magyar (részlet)/
És ami mosolyt csalhat az arcotokra: Gyimóthy Gábor (Firenze 1984. X. 12.) Nyelvlecke című írása. Figyeljétek meg, hogy a mozgást kifejező igére hányféle szinonimát használ! Már kétszer is nekiugrottam, hogy átszámoljam, de egyszer 63 jött ki, másszor meg 81 - de talán a számok annyira nem is lényegesek, mint a magyar nyelv gazdagságának ténye. Talán nincs is a földön még egy ilyen nyelv, mint a mienk! Szerintem joggal lehetünk büszkék rá.
Forrás: Transylvania, 40 évf. 2. szám.
beküldő: olvasó



Ez a honlap a Commora Aula magántulajdona