Vírus sa úspešne šíri

2008.11.25
Nič iné ako žalostný stav slovensko–maďarských vzťahov sa pri súčasnej vládnej zostave asi nedalo čakať.

Keď v júli 2006 vznikla vláda troch nacionálno-populistických strán, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa dalo predpovedať, že slovensko-maďarské vzťahy (interetnické a medzištátne) čaká ťažká skúška a že iba zázrak alebo pôsobenie nadprirodzených síl môže odvrátiť ich rýchle zhoršenie. Zázrak sa neudial, nadprirodzené sily sa nedostavili, a tak malígny vírus radikálneho nacionalizmu, vpustený do vlády, začal rozožierať dovtedy celkom dobre fungujúce spolunažívanie väčšiny a menšiny a poškodzovať vyvážené vzťahy medzi susednými štátmi.

Koalícia nacionálnych populistov nevznikla na prázdnom mieste. Tri strany spájala nielen kritika sociálno-ekonomickej politiky predchádzajúcej vlády, ale aj mnohé spoločné črty v oblasti politickej kultúry, v prístupe k štátu, v chápaní národa, v nastavení na určitý typ interakcií s národnostnými menšinami. Práve tento posledný faktor významne ovplyvňuje stav slovensko-maďarských vzťahov. Skúsme sa preto pozrieť na to, ako nacionálni populisti hodnotia postavenie menšín, ich miesto v živote krajiny, ako vnímajú menšinové problémy, akú mieru empatie a inkluzivity voči menšinám prejavujú.

Zhoda v prístupe k Maďarom

Pre tri vládne strany je príznačné konfrontačné, až konfliktné vnímanie slovensko-maďarských vzťahov v celej ich historickej perspektíve, demonštratívna ostražitosť voči Maďarom, kamuflované alebo otvorené preferovanie modelu ich exklúzie na úrovni prijímania politických rozhodnutí. Maďari sú vnímaní ako nelojálni voči štátu a väčšinovému národu. Leitmotívom v definovaní vzťahu k etnickým Maďarom je tvrdenie, že účasť zástupcov maďarskej menšiny na spravovaní vecí verejných je riziková pre štát a ohrozuje záujmy krajiny, väčšinový národ, funkčnosť štátnych inštitúcií a integritu územia, pôsobí v prospech susedného Maďarska a jeho zahraničnopolitickej línie.

V nazeraní na výkon menšinových práv tiež vidíme zhodu troch vládnych strán. Tá je založená na predstave, že práva maďarskej národnostnej menšiny sú na Slovensku zabezpečené nadštandardne, lepšie než menšinové práva v iných krajinách EÚ, že ďalšie opatrenia nie sú potrebné a že realizácia požiadaviek na zlepšenie výkonu menšinových práv (napríklad prijatie osobitného zákona o postavení menšín) je škodlivá alebo dokonca diskriminujúca pre väčšinový národ.

Aj v otázke o slovensko-maďarskom zmierení, možnej náprave historických krívd a hodnotení dosahov historických udalostí, považovaných za neuralgické body pre vzájomné vzťahy, preukazujú tri vládne strany pozoruhodnú blízkosť pozícií. Tá spočíva v odmietnutí myšlienky vzájomného ospravedlnenia sa, pestovaní pocitu ťažkej (v niektorých prípadoch dokonca nenapraviteľnej) krivdy, ktorú spôsobila opačná strana a vo vytrvalých požiadavkách, aby sa Maďari (vrátane slovenských) a Maďarsko ako štát ospravedlnili Slovákom a Slovensku za všetky príkoria spôsobené v dejinách.

Politický nepriateľ

Veľavravným je vzťah súčasných vládnych strán k politickej reprezentácii maďarskej menšiny na Slovensku. Ten je jednoznačne negatívny a variuje od odmietnutia práva SMK na existenciu a žiadostí na jej zákaz cez spochybnenie jej legitimity ako zástupkyne etnických Maďarov na Slovensku a odpor proti jej účasti vo vláde až po apriórne obviňovanie jej predstaviteľov z rozmanitých nečestných zámerov. Ide v podstate o vytváranie obrazu politického nepriateľa, hľadajúceho vlastné výhody bez ohľadu na záujmy krajiny, podkopávajúceho základy štátnosti v spojení s cudzou mocnosťou.

Predstavitelia SNS majú vyhradené pre SMK len tie najodpudivejšie prívlastky a charakteristiky („supernacionalistická, extrémistická a veľkomaďarsky šovinistická strana, ktorá má ako programový cieľ likvidáciu slovenskej štátnosti“, „organizačný subjekt pašovania nestability a iredenty do stredoeurópskeho priestoru“). Podľa zástupcov Smeru je SMK strana „krajne nacionalistická“ a k Slovenskej republike „nelojálna“, pričom jej politika je „protislovenská“, „destabilizačná“, „dvoj­tvárna“ a „nebezpečná“. Tieto a iné podobne znejúce prívlastky pritom používali nacionálni populisti aj v období, keď predsedom SMK bol Béla Bugár, t. j. pred jej údajnou „radikalizáciou“ pod vedením nového predsedu Pála Csákyho.

Blokový prístup

Pre protagonistov slovenského nacionálneho populizmu je príznačný „blokový“ prístup, keď sa na komunikáciu s voličmi konštruuje pomyselný koherentný blok, súčasťou ktorého sa stávajú na Slovensku žijúci etnickí Maďari, ich politická reprezentácia v podobe SMK, Maďari ako národ, Maďarsko ako štát, maďarská vláda a iné maďarské štátne inštitúcie, celá maďarská politická scéna od ľavice vo vláde až po extrémistickú pravicu na ulici. Spravidla čím radikálnejšie pozície nacionálni populisti zastávajú, tým menej diferencovanejšia je táto pomyselná konštrukcia. Je otázne, či v podmienkach vládnutia strán s podobnou politickou a mentálnou výbavou vôbec môžeme čakať niečo iné, než žalostný stav slovensko-maďarských vzťahov, ktorého sme svedkami.
forrás, zdroj: sme.sk, Grigorij Mesežnikov